Novinky z města

Trinásty ročník Celoslovenského zrazu otužilcov sa uskutoční v nedeľu 12. januára 2025. Milovníci otužovania sa stretnú na tradičnom mieste pri Veľkej Hangócke v mestskom parku.

Ako informovali organizátori – Ľadové medvede spod Zobora, „tento výnimočný deň bude plný nezabudnuteľných zážitkov, zábavy a skvelej atmosféry v spoločnosti rovnako zapálených milovníkov ľadovej vody.“

Návštevníci sa môžu tešiť na bohatý kultúrny program vrátane vystúpenia kapely Dora, ktorá bude spríjemňovať atmosféru počas celého popoludnia.

Program:

• 13:30 – Kapela Dora

• 14:20 – Príchod otužilcov

• 14:30 – Príhovor primátora Mareka Hattasa

• 14:40 – Vstup otužilcov do vody

• 15:00 – Kapela Dora

Moderátorkou podujatia bude Dominika Titková, ktorá zabezpečí príjemnú atmosféru a plynulý priebeh stretnutia.

Ako sa registrovať?

Registrácia bude možná cez online formulár na tejto stránke.

Tento rok sa zraz otužilcov nesie v duchu pomoci Sabinke Fajnorovej, pričom všetky informácie nájdete na webovej stránke www.sabinka.sk.

Podujatie sa koná pod záštitou mesta Nitra a v spolupráci so Slovenským rybárskym zväzom Nitra.

(red)
foto: Adobe Stock

Primátor mesta Nitra udelil prestížne „Ocenenie primátora mesta Nitra“ významnému výtvarníkovi, sochárovi a občianskemu aktivistovi Ferovi Guldanovi. Ocenenie prevzala jeho dcéra Irena počas slávnostného podujatia, ktoré sa konalo v nitrianskej Synagóge pri príležitosti uvedenia a prezentácie knihy „Fero Guldan – Som to, čo robím“, ktorej autorom je publicista Karol Sudor. 

František (Fero) Guldan, rodák z Nitry, patrí k výrazným osobnostiam slovenského výtvarného umenia a kultúry. Narodil sa v roku 1953 a svoje umelecké začiatky formoval už počas štúdií na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Po skončení školy a absolvovaní vojenskej služby sa ako projektant venoval rekonštrukciám budov, no zároveň rozvíjal svoj umelecký talent. V období socializmu bol aktívny v disente a organizoval výstavy, z ktorých mnohé boli predčasne ukončené. 

Od roku 1978 vystavoval svoje diela doma aj v zahraničí. Jeho tvorba zahŕňa široké spektrum – od komornej maľby, ilustrácií, mozaiky, reliéfnej tvorby, zváranej plastiky až po inštalácie. Medzi jeho známe sochárske diela patrí Pomník nenarodeným deťom pri Modrom kostolíku, kríž na mieste zavraždenia Roberta Remiáša či Pocta Karlovi Krylovi na bratislavskom Námestí slobody. 

Po revolúcii v roku 1989 bol členom koordinačného centra VPN, redaktorom novín Verejnosť a krátko aj poverený vedením Slovenskej národnej galérie. Od roku 1991 pôsobí ako slobodný umelec a publicista. Vo svojej tvorbe mal odvahu poukazovať na spoločenské problémy a vyjadrovať sa k dôležitým témam. Medzi jeho ďalšie významné projekty patrí objekt Diagnóza 1968 – 2018 na bratislavskom Primaciálnom námestí, kde upozorňoval na nevyriešenú komunistickú minulosť. 

Primátor Nitry pri udelení ocenenia vyzdvihol jeho prínos

„Fero Guldan je osobnosťou, ktorá svojím dielom a občianskym postojom významne prispela k rozvoju kultúry a umenia v Nitre i na Slovensku. Okrem iného bol nositeľom myšlienky záchrany trafostanice na ulici Janka Kráľa v Nitre, ktorá sa neskôr stala legendárnym priestorom kultúrneho centra. Jeho odkaz presahuje rámec výtvarného umenia – jeho tvorba odráža odvahu, hodnoty a odhodlanie stáť za tým, čo je správne.“ 

Slávnostné podujatie v Synagóge doplnila prezentácia knihy „Fero Guldan – Som to, čo robím“, ktorá mapuje jeho bohatý umelecký život a jeho filozofiu. Karol Sudor v knihe ponúka pohľad na Guldanovu tvorbu, ktorá je hlboko zakorenená v jeho občianskych hodnotách a neúnavnej snahe podporovať spravodlivosť, slobodu a ľudskosť. 

Ocenenie primátora mesta Nitra je tak nielen uznaním jeho umeleckého diela, ale aj poctou jeho celoživotnému prínosu ako výtvarníka, občianskeho aktivistu a človeka, ktorý svojou tvorbou inšpiruje celé generácie.

(r)
foto: Jarmila Juhásová

V dňoch 15. – 16. októbra sa uskutočnilo 5. medzinárodné stretnutie partnerov projektu URBACT v rámci siete „Green Place. Let’s do it together!“, tentokrát v Nitre. Témami stretnutia boli „Prírode blízke riešenia, rovnoprávnosť a inkluzívny dizajn“.

Prípadová štúdia Mesta Nitra rieši areál bývalých Kasární pod Zoborom, preto cieľom stretnutia bolo aj získanie spätnej väzby a čerpanie relevantných skúseností od partnerov projektu na túto tému. Stretnutie s niektorými partnermi pokračovalo aj 17. októbra, kedy boli navštívené úspešné príklady dobrej praxe zamerané na zelenú infraštruktúru, prácu s menšinovými skupinami, zlepšovanie zdravia obyvateľov a rekonštrukciu historických budov.

Prírode blízke riešenia a zelená infraštruktúra

Prvý deň sa začal prehliadkou príkladov dobrej praxe v oblasti budovania zelenej infraštruktúry s cieľom znížiť vplyv tepelného ostrova v uliciach mesta. Spoločne sme diskutovali o význame alejových stromov v uliciach a výsledkoch Hackathonu ako formy participatívneho dizajnu námestia. Potom sa účastníci stretnutia presunuli do areálu bývalých kasární, kde spoznali bohatú históriu areálu, jeho architektonické hodnoty, súčasný stav a využitie. Účastníci stretnutia navštívili aj partnerov miestnej skupiny projektu, ktorí sídlia v areáli. V Depozitári Archeologického ústavu SAV a Archeologickom skanzene sa zoznámili s najstaršími dejinami územia, nezisková organizácia „Zoborské včely“ zaujala účastníkov odbornou prezentáciou o Mestskej včelnici a pripravovanom unikátnom  pozorovacom včelíne.

Na záver prehliadky areálu privítala všetkých účastníkov stretnutia v zrekonštruovanej budove Nitrianskeho kreatívneho centra jeho riaditeľka Katarína Živanovič, ktorá stretnutie v KCN hostila celé dva dni. Pokračovalo tu stretnutie s partnermi miestnej akčnej skupiny, Združenie architektov Nitry prezentovalo svoju činnosť a výsledky testovacej akcie s názvom „Dni architektúry 2024 na Martinskom vrchu“. Prezentovaný bol aj návrh obnovy najväčšej budovy v areáli – budovy bývalej nemocnice, ktorej vlastníkom je partner miestnej skupiny – Nitrianske biskupstvo. Zástupcovia ďalšieho člena miestnej skupiny (ULG), Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave, prezentovali študentské návrhy na tému obnovy a rozvoja areálu bývalých kasární. Predstavili urbanistickú koncepciu celého areálu, ako aj možné riešenia jednotlivých objektov. Účastníkov najviac zaujali fyzické modely návrhov, ale mali možnosť vidieť aj výstavu plagátov a katalóg prác. To všetko pomohlo účastníkom stretnutia lepšie pochopiť rozsah problémov a výziev týkajúcich sa obnovy areálu, následne sa zapojili do partnerského hodnotenia areálu, čo viedlo k živej diskusii a výmene nápadov na tému obnovy brownfieldov.

Popoludní účastníkov privítal primátor Nitry Marek Hattas a vyjadril potešenie, že účastníci z 8 miest navštívili Nitru, nové kreatívne centrum a revitalizované parkové plochy mesta. Stretnutie pokračovalo workshopom na tému „Prírode blízke riešenia a zelená infraštruktúra“, kde všetky partnerské mestá prezentovali svoje príklady dobrej praxe v tejto oblasti. Prezentované boli príklady prvkov zelenej infraštruktúry, ktoré boli dočasného aj trvalého charakteru, viac či menej komplexné riešenia, no všetky boli prenositeľné do bežnej praxe miest. Nasledovala prehliadka Nitrianskeho kreatívneho centra, ktoré je príkladom opätovného využitia pôvodných budov kasární. Riaditeľka centra predstavila jeho koncept, remeselné dielne, hudobné skúšobne, coworking a spoločenské priestory. Záver dňa patril návšteve revitalizácie hradného kopca, kde boli realizované protierózne opatrenia.

Rovnoprávne a inkluzívne mesto

Druhý deň stretnutia začal návštevou dvoch mestských parkov, ako ukážky rôznych riešení obnovy zelených plôch. V Novom parku ich zaujala kvetinová lúka a uplatnenie výtvarných prvkov s prírodnou tematikou v kompozícii parku. V Starom parku účastníci ocenili riešenie vodopriepustných chodníkov z mlatu a vybudovanie detských ihrísk. Diskutovalo sa aj o téme evidencie stromov a starostlivosti o nich.

Deň pokračoval workshopom o rovnoprávnosti a inkluzívnom dizajne, ktorý viedla lektorka Iris Popescu z Rumunska. Stretnutie sa začalo interaktívnym úvodom, kde sa účastníci podelili o osobné príbehy na tému vylúčenia, čím sa pripravila pôda pre hlbšie skúmanie témy. Účastníci sa potom ponorili do histórie zdravotného postihnutia, skúmali predsudky a sociálny model zdravotného postihnutia, aby nakoniec pochopili zdravotné postihnutie, ktoré sa prelína s diskrimináciou vytvorenou vybudovaným prostredím na základe pohlavia, veku, kultúry atď. Diskutovalo sa o dôležitosti presunu tvorby inkluzívneho priestoru z pozície „špeciálneho prípadu“ na najvyššiu prioritu v rozvoji miest. Súčasťou stretnutia bolo aj praktické učenie o tom, ako vykonávať analýzy prístupnosti územia. Na uplatnenie týchto konceptov sa účastníci zapojili do praktickej činnosti, pričom spoločne hodnotili dostupnosť svojich vlastných projektov. Popoludní program pokračoval prezentáciou výstupov z testovacích akcií všetkých partnerov. Účastníci mali možnosť vidieť širokú škálu rôznych prístupov a foriem testovacích akcií.

Návšteva partnerov projektu a príkladov dobrej praxe

Pre partnerov z mesta Wroclaw bol na tretí deň pripravený program s návštevou príkladov dobrej praxe. Návšteva sa zamerala na výsledky projektu HORIZONT pod názvom IN-HABIT – Nitra, v ktorom je Mesto Nitra partnerom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Projekt je zameraný najmä na zlepšenie kvality zdravia obyvateľstva a zapojenie vylúčených komunít. Navštívili sme výsledky projektu ako komunitnú záhradu v Nezávislom kultúrnom centre „HidePark“ a kvetinovú lúku pri rieke Nitra. Program ukončila návšteva úspešnej obnovy Vily K, ktorá je  významnou národnou kultúrnou pamiatkou. Stretnutie partnerských miest v Nitre prispelo k prenosu príkladov dobrej praxe a poskytlo priestor na spoluprácu a školenia, ktoré budú prínosom pre vytvorenie Integrovaného akčného plánu.

Denisa Halajová
foto: autorka

V Nitre už štyri roky funguje bezplatná služba mobilného zberu elektroodpadu priamo z vašej adresy. Zabezpečuje ju spoločnosť ENVIDOM a najbližšie zbery sa uskutočnia v týchto termínoch:

• 21. december 2024
• 25. január 2025
• 15. február 2025
• 15. marec 2025
• 26. apríl 2025

Ako na to?

1. Navštívte stránku www.zberelektroodpadu.sk.
2. Vyberte mesto Nitra a druh spotrebičov, ktoré chcete odovzdať.
3. Zvoľte vhodný termín.
4. Nachystajte spotrebiče za prvé uzamykateľné dvere (napr. vchod bytovky, garáž, záhradu).
5. Vyplňte objednávku a odošlite ju.

Čo môžete odovzdať?

• Veľké spotrebiče: práčky, chladničky, mikrovlnky, vysávače, umývačky riadu a pod.
• Televízory a monitory sa nezbierajú.

Minimálna hmotnosť objednávky je 25 kg. Ak máte menej, skúste sa dohodnúť so susedmi a vytvoriť spoločnú objednávku – pomôžete tak znížiť ekologickú stopu prepravy.

Pre elektrospotrebiče nad 100 kg alebo väčšie ako 90 cm (2 rozmery) je potrebné vopred kontaktovať: info@zberelektroodpadu.sk.

Pripojte sa k nám a prispejte k ekologickému spracovaniu elektroodpadu!

(red)
foto: Adobe Stock

Je skoro ráno, krátko pred vyučovaním a deti ešte napoly spia. Namiesto za lavice si posadajú na vankúše na zemi alebo na stoličky tak, aby vytvorili kruh a dobre na seba videli. Prichádza k nim triedna učiteľka, ktorá namiesto obvyklého miesta za katedrou zaujme miesto medzi svojimi žiakmi a kruh symbolicky uzavrie.

Skupina sa zhovára. Neformálne, voľne, bez stresu či skúšania. Niekedy o čomkoľvek, čo napadne deťom, inokedy im tému nadhodí triedna. Kto chce, mlčí. Netrvá to ani štvrť hodinku, keď sa kruh rozpadne a všetci sa vrátia tam, kde bežne v triede sedia a začína sa vyučovanie.

Takýmto krátkym stretnutiam žiakov s triednymi učiteľmi sa hovorí ranné kruhy. Nejde pritom o triednickú hodinu, ako by si človek, ktorý je vonku zo školy už dlhšiu dobu, mohol myslieť. Ide o vedomé pôsobenie na deti, ktoré im pomôže prirodzene prejsť od ranného vstávania do vyučovacieho procesu. Aj ministerstvo školstva vysvetľuje, že ani dospelí po príchode do práce nenabehnú hneď na stopercentný výkon. Dajú si kávičku, porozprávajú sa s kolegami, rozoberú, čo ich v ten deň čaká a až potom sa ponoria do práce.

Dôvodov pre zavádzanie ranných kruhov majú školy mnoho. Navodzujú príjemnú atmosféru, vytvárajú pocit bezpečia, podporujú spolupatričnosť v skupine, zlepšujú tímovú prácu aj vzťahy medzi deťmi navzájom a medzi triednym učiteľom a žiakmi.

Pomáhajú budovať dôvernejší a rešpektujúci vzťah, ktorý sa na žiakov pozerá globálne a vníma, že ich život sa neodohráva iba za bránami školy. Ak sa napríklad dieťa zdôverí so súkromným problémom, učiteľ spozná príčinu jeho správania a viac pochopí, že od neho v daný deň nemôže očakávať obvyklý výkon a sústredenie.

Ranné kruhy tiež uľahčujú komunikáciu a zlepšujú vzťahy poznačené covidovým obdobím. Aj preto sa na školách po celom Slovensku začali rozmáhať práve po pandémii koronavírusu.

Podporilo ich aj ministerstvo školstva, ktoré k nim vydalo Príručku pre ranné kruhy. Do tejto praktickej príručky zozbierali odborníci príklady dobrej praxe, ktoré im zaslalo štrnásť škôl, medzi nimi aj jedna nitrianska škola – ZŠ Tulipánová. Školy z celej krajiny poslali do príručky dokopy 141 aktivít pre ranné kruhy, keďže niektoré sa opakovali, do publikácie sa ich nakoniec dostalo 101. A je úspechom našej mestskej školy, že všetkých jej 14 príspevkov ministerstvo do príručky zaradilo. Príkladmi aktivít pre ranné kruhy, ktoré napísalo päť učiteliek zo ZŠ Tulipánová na základe svojej praxe, sa teraz riadia školy po celom Slovensku.

Na príručke sa podieľala mentorka ranných kruhov na ZŠ Tulipánová Erika Zriba Ilková a jej kolegyne Zuzana Janebová, Jozefína Asztalosová, Veronika Zeleňáková a Zuzana Gaži.

„Sú to všetko veci, ktoré máme z bežného života, v príručke sme sa o ne podelili s ostatnými. Mojou obľúbenou aktivitou v rámci ranných kruhov je štvorlístok. Táto aktivita spočíva v tom, že deti si posúvajú štvorlístok. Spolužiak spolužiakovi daruje jeden štvorlístok a napíše o ňom tri pozitívne vlastnosti. Na začiatku to bolo komplikovanejšie, rozpačitejšie, ale už neskôr si žiaci vedeli aj poďakovať, poprosiť, čiže v rámci ranných kruhov sa naučili aj takéto základné veci, o ktorých by sme si mysleli, že deviataci by už mohli vedieť, ale nie vždy to tak je,“ povedala Erika Zriba Ilková. Podľa nej je jedným z najväčších pozitív ranných kruhov schopnosť žiakov vyjadriť svoje emócie.

Viac o ranných kruhoch nám porozprávala riaditeľka ZŠ Tulipánová Mária Sailerová.

Čo sú to ranné kruhy, ako si ich má človek z prostredia mimo školy predstaviť?

– Je to nástroj na vytváranie dobrej atmosféry a dobrej klímy v triede. Deti sa po čase vedia napojiť na učiteľa, učiteľ na deti, ale aj deti samotné medzi sebou potom lepšie komunikujú, učia sa viac si dôverovať, aby sa dokázali zveriť napríklad s nejakým zlým pocitom alebo zlou skúsenosťou, ale aby sa podelili aj o dobré veci a o to, čo prežívajú a čo ich v škole čaká. Ranné kruhy pomáhajú deťom pochopiť, že všetci prežívame podobné emócie – napríklad ak niekto príde so strachom do školy, lebo je písomka, nie je v tom sám, všetci sa niečoho bojíme alebo sa na niečo tešíme. Ranné kruhy žiakov učia zdieľať pocity a cielia na to, aby atmosféra v triede bola prajnejšia, aby kolektív vedel spolu žiť a dobre vychádzať.

Čiže pomáhajú zblížiť spolužiakov, ale dávajú aj pocit tímovosti a kolektívu ako jedného celku, aby žiaci vedeli, že to nie je iba o nich samotných, však?

– Áno, je to tak. Na vyučovaní nie je až taký priestor rozprávať o svojich pocitoch a zážitkoch a o tom, čo ma trápi a čo teší. Na ranných kruhoch je vyslovene vyhradený priestor a čas, aby si deti vedeli povedať rôzne veci, aby vedeli komunikovať svoje pocity, postoje, emócie.

Ako z názvu vyplýva, ranné kruhy sa konajú ráno. Kedy presne bývajú, ešte pred vyučovaním alebo počas prvej hodiny?

– Ranné kruhy mávame asi 10 minút, od 7:45 do 7:55, niekedy do ôsmej. Pri tomto systéme desaťminútoviek každý deň je to akoby jedna vyučovacia hodina za celý týždeň. Pri ranných kruhoch ide hlavne o pravidelnosť, vidíme, že po ich zavedení už rozprávanie nerobí deťom problém a vedia sa zdôveriť.

Ste športová škola, máte tu športové triedy. Ranné kruhy by mali pomáhať aj športovcom, ktorí sú plní energie, aby upokojili tú svoju rozbúrenosť a naladili sa na vyučovanie. Je to tak?

– Určite áno, u športovcov sú emócie vyhrotenejšie ako u nešportovcov, vedia byť vyhrotenejšie hlavne po zápase v predchádzajúcom dni. Možno aj na ranných kruhoch sa športovci dokážu vyrozprávať o pocitoch zo zápasu, ale primárne v nich ide o celý kolektív v triede, aby dokázal spolunažívať a pomáhať si.

Slúžia ranné kruhy pre všetky ročníky, alebo iba pre žiakov v druhom stupni?

– My sme ich zaviedli vo všetkých ročníkoch a vo všetkých triedach. Keď sme ich spúšťali, na druhom stupni to bolo trochu zvláštne, u menších žiakov to však išlo prirodzenejšie, tí to berú ako normálne a keď príde pani učiteľka do triedy, sedia už na zemi v kruhu na svojich podsedákoch a čakajú, o čom sa budú baviť. Buď majú tému, ktorú prinesie pani učiteľka, alebo niekedy vyskočí téma, ktorá je úplne mimo nášho plánu, ale je potrebné sa jej momentálne venovať.

Vedie ranné kruhy vždy triedny učiteľ, alebo ten, ktorý bude mať s deťmi prvú hodinu?

– Triedny učiteľ, aby tam bol priestor aj na vytváranie si vzťahu práve s ním.

Nezvrháva sa to potom na triednické hodiny, na to, že učitelia potom skôr prejdú na organizačné pokyny pre svoju triedu?

– Teoreticky by sa to mohlo stať a predpokladám, že na začiatku školského roka v septembri sa aj niečo také stane. Ale potom počas školského roka nie, už sa zhovárajú o naplánovaných veciach. A na to slúži aj Príručka pre ranné kruhy. Témy v nej sú rozčlenené, sú tam napríklad naplánované ranné kruhy na úvod školského roka, na upokojenie, na zvýšenie energie, na podporu reziliencie, na posilnenie vzťahov, na prácu s emóciami, na posilnenie komunikačných zručností a aktívneho počúvania. Učiteľ môže mať plán na celý rok, ale nemusí sa ho striktne držať. Vydaná príručka je veľká pomôcka, pretože ak učiteľ vo svojej triede zistí nejaký problém, vie si pohľadať, ktoré z aktivít by na ranných kruhoch mohol použiť. Napríklad zistí, že problém sú unavené, letargické deti, ktorým sa nič nechce robiť, tak si nalistuje ranné kruhy na zvýšenie energie v triede.

Ranné kruhy sú stále dosť veľkou novinkou, mnohé školy ich len teraz zavádzajú. Ako dlho to funguje u vás?

– Tretí rok. Neboli sme prvou školou, aj my sme sa inšpirovali inými školami tu v Nitre, ktoré s nimi začínali ešte skôr. Zdalo sa mi to fajn v tom, aby sme klímu v triede vedeli nastaviť hneď od rána, aj keď je jasné, že problémy môžu vyskočiť kedykoľvek, ale na to máme ranné kruhy ako takú pomôcku, ktorá vie problémy riešiť.

Aké sú odozvy od detí, ale napríklad aj od pedagógov, pretože predsa len sa na ranné kruhy museli pripraviť, nebolo to asi len intuitívne, museli si naštudovať metodické príručky…

– Učitelia mali k tejto téme vzdelávanie, dostali kopec materiálov, s ktorými mohli pracovať. Keď sa s rannými kruhmi začínalo, tak sme sa určite trošku hľadali, padali aj otázky, prečo, načo. Postupne aj deti zisťujú, že je to fajn vec porozprávať sa tak neformálne o niečom, čo ich ťaží. Jednoduchšie to bolo na prvom stupni, tam sa to deťom zdalo hravé, detské. Veľa ale závisí aj od prístupu učiteľa.

Nie je to aj o tom, že niektorí učitelia majú bližší vzťah k humanitným vedám, preto im je bližšia aj psychológia, a teda aj celý koncept ranných kruhov, no možno matematikár, ktorý pracuje len s číslami, s tým môže mať problém.

– Prírodovedne zameraní žiaci aj učitelia s tým možno majú problém, ale nie je to pravidlo. Ide o nastavenie človeka, ako si uvedomuje potrebu spracovávania emócií a vecí mimo samotného vzdelávania.

Zažili ste deti, ktoré na ranných kruhoch hovorili o niečom  nezvyčajnom, prípadne návrhom témy šokovali učiteľa?

– Bola som raz na hospitácii u žiakov na prvom stupni, kde mali druháci tému strach. Bola som prekvapená, ako decká bez váhania vedeli pomenovať, čoho sa boja. Jeden zo žiakov rozprával o tom, ako sa bojí tmy, a preto má posteľ pri stene, kde má krytý chrbát. Rozumne dokázal vo svojom veku pomenovať, čo mu naháňa strach, podobne aj jeho spolužiaci. A nebolo to také, že bojím sa psa, boli to iracionálne strachy. Deti ich dokázali pomenovať a povedať to nahlas, a to je základ, ktorý pomáha strach znižovať. Ďalší žiak sa pridal, že sa bojí niečoho iného a nakoniec druháci zistili, že je to celkom normálne a každý sa niečoho bojí, ale vieme s tým pracovať a vieme, na koho sa obrátiť, ak sa niečoho bojíme. Zistenie, že deti dokážu o týchto témach otvorene rozprávať, bolo pre mňa veľmi povzbudzujúce, lebo veľakrát dospelí nevedia alebo nechcú povedať, čo ich trápi – hanbia sa alebo majú obavy. Držia to potom v sebe, majú v sebe vnútorný stres a z toho nám vznikajú choroby.

Tomáš Holúbek
foto: Roman Oravec a Martin Kilian