Michalovce a okolie z neba - Matúš Krajňák

Kniha: Michalovce a okolie z neba; Autor: Krajňák Matúš; – Okolie Michaloviec je vskutku nádherný kraj. Zo severu tento región ohraničuje hradba majestátnych Vihorlatských vrchov, dovysoka sa týčiaca nad „slovenským morom“ – Zemplínskou šíravou. Ďalej na juh sa rozlieha už len šíra úrodná rovina, ...

Okolie Michaloviec je vskutku nádherný kraj. Zo severu tento región ohraničuje hradba majestátnych Vihorlatských vrchov, dovysoka sa týčiaca nad „slovenským morom“ – Zemplínskou šíravou. Ďalej na juh sa rozlieha už len šíra úrodná rovina, kam až oko dovidí. Michalovce sú spolu s ostatnými mestami a obcami kúskom mozaiky jedného z najrázovitejších regiónov Slovenska – Zemplína. Samotný Zemplín je i najväčším regiónom Slovenska. Okolo brehov Laborca na rozhraní Východoslovenskej nížiny a Vihorlatských vrchov sa prirodzene koncentrovali ľudia, obchod či trhy. Srdcom regiónu sa tak geograficky, kultúrne i historicky stali práve Michalovce. Počas mnohých storočí bol s mestom spätý šľachtický rod Sztárayovcov. V ich niekdajšom sídle – v kaštieli na pravom brehu Laborca – je dnes zriadené Zemplínske múzeum, ktoré vás vtiahne do krásnej a bohatej histórie celého regiónu. Podmanivé je aj vodné bohatstvo tohto regiónu. Na úrodnej Východoslovenskej nížine je vody veru dostatok. Jej najväčšou zásobárňou je Zemplínska šírava – jedna z našich najväčších vodných nádrží. Už desaťročia je synonymom letného relaxu pri vode. Malebné zákutia pripomínajúce pobrežie Jadranu lákajú každé leto množstvo návštevníkov. Neďaleko v hlbokých vihorlatských lesoch ruch Šíravy strieda pokoj a romantika Vinianskeho jazera. Voda však neláka len ľudí. Životodarná je pre celú tunajšiu prírodu. Rozľahlé Senianske rybníky celoročne poskytujú útočisko kolóniám vodných operencov. Tŕstím zarastené zátišia prekypujúce životom sú doslova vtáčím rajom. Na juhu okresu panuje divočina lužných lesov v harmónii s pokojnými vodami Latorice a množstvom mŕtvych ramien. Stráž nad celým regiónom od nepamäti drží starobylý Viniansky hrad. Vďaka rekonštrukcii múry hradu opäť ožívajú a objasňujú mnohé jeho tajomstvá a príbehy, ktoré ostali uväznené v čase. Ak sa pozorne započúvate, možno vám niektorý z nich rozpovedia. Napríklad ten o diabolskej hostine. Kedysi dávno túto podmanivú krásu zachytil vo svojich obrazoch „maliar zemplínskeho slnka a ľudu“, známy Teodor Jozef Mousson. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.