Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahu pred horúčavami. Na utorok 9. júla prvého stupňa, na stredu 10. júla druhého. Dávajte si preto na seba pozor. Horúčavy môžu byť nebezpečné najmä pre zraniteľné skupiny ako sú seniori, malé deti a naši štvornohí priatelia.
Pozrite si tipy, ako sa ochrániť a znížiť riziko zdravotných problémov:
- Pite veľa tekutín
Hydratácia je kľúčová. Uprednostnite vodu a vyhýbajte sa alkoholickým a kofeínovým nápojom. - Vyhýbajte sa priamemu slnku
Zostaňte v tieni, najmä medzi 11. a 15. hodinou, keď je slnko najintenzívnejšie. - Noste vhodné oblečenie
Voľné, svetlé a priedušné oblečenie pomáha udržiavať telo v chlade. - Používajte ochranné prostriedky
Krém s vysokým SPF, slnečné okuliare a klobúk sú nevyhnutnosťou. - Chlaďte miestnosti
Používajte ventilátory, klimatizácie alebo si vytvorte chladné prostredie mokrými uterákmi na oknách. - Nezabúdajte na jedlo
Ľahká strava bohatá na ovocie a zeleninu pomôže telu lepšie zvládať teplo. - Plánujte aktivity s rozumom
Fyzické aktivity vykonávajte ráno alebo večer, keď sú teploty nižšie. - Zabezpečte zvieratám tieň a vodu
Dbajte na to, aby mali vaše domáce zvieratá vždy prístup k čerstvej vode a chránené miesto pred slnkom. - Pozor na príznaky úpalu
Závraty, nevoľnosť, bolesti hlavy a zvýšená telesná teplota sú varovné signály. - Komunikujte so susedmi a blízkymi
Pravidelne sa kontrolujte, najmä ak žijete sami alebo máte v okolí zraniteľných ľudí.
Ako rozpoznať kolaps z tepla?
- Človek náhle zbledne, dostaví sa nevoľnosť, studený pot a krátka strata vedomia.
- Skolabovaného človeka je potrebné dať do tieňa, ponúknuť mu vodu, ovlažiť ho, nechať ležať a zavolať na tiesňovú linku 155.
- Ohrození sú najmä seniori, tehotné a dojčiace ženy, deti do 4 rokov, dlhodobo chorí, ľudia s nadváhou a ľudia, ktorí užívajú lieky na odvodnenie a vysoký krvný tlak.
Nepodceňujte situáciu. Starajte sa o seba a svojich blízkych počas horúcich dní.
Lenka Mareková
Zdroj: primar.sme.sk
Foto: AdobeStock
Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahu pred horúčavami. Na utorok 9. júla prvého stupňa, na stredu 10. júla druhého. Dávajte si preto na seba pozor. Horúčavy môžu byť nebezpečné najmä pre zraniteľné skupiny ako sú seniori, malé deti a naši štvornohí priatelia.
Pozrite si tipy, ako sa ochrániť a znížiť riziko zdravotných problémov:
- Pite veľa tekutín
Hydratácia je kľúčová. Uprednostnite vodu a vyhýbajte sa alkoholickým a kofeínovým nápojom. - Vyhýbajte sa priamemu slnku
Zostaňte v tieni, najmä medzi 11. a 15. hodinou, keď je slnko najintenzívnejšie. - Noste vhodné oblečenie
Voľné, svetlé a priedušné oblečenie pomáha udržiavať telo v chlade. - Používajte ochranné prostriedky
Krém s vysokým SPF, slnečné okuliare a klobúk sú nevyhnutnosťou. - Chlaďte miestnosti
Používajte ventilátory, klimatizácie alebo si vytvorte chladné prostredie mokrými uterákmi na oknách. - Nezabúdajte na jedlo
Ľahká strava bohatá na ovocie a zeleninu pomôže telu lepšie zvládať teplo. - Plánujte aktivity s rozumom
Fyzické aktivity vykonávajte ráno alebo večer, keď sú teploty nižšie. - Zabezpečte zvieratám tieň a vodu
Dbajte na to, aby mali vaše domáce zvieratá vždy prístup k čerstvej vode a chránené miesto pred slnkom. - Pozor na príznaky úpalu
Závraty, nevoľnosť, bolesti hlavy a zvýšená telesná teplota sú varovné signály. - Komunikujte so susedmi a blízkymi
Pravidelne sa kontrolujte, najmä ak žijete sami alebo máte v okolí zraniteľných ľudí.
Ako rozpoznať kolaps z tepla?
- Človek náhle zbledne, dostaví sa nevoľnosť, studený pot a krátka strata vedomia.
- Skolabovaného človeka je potrebné dať do tieňa, ponúknuť mu vodu, ovlažiť ho, nechať ležať a zavolať na tiesňovú linku 155.
- Ohrození sú najmä seniori, tehotné a dojčiace ženy, deti do 4 rokov, dlhodobo chorí, ľudia s nadváhou a ľudia, ktorí užívajú lieky na odvodnenie a vysoký krvný tlak.
Nepodceňujte situáciu. Starajte sa o seba a svojich blízkych počas horúcich dní.
Lenka Mareková
Zdroj: primar.sme.sk
Foto: AdobeStock
Pódium na nitrianskej Kalvárii ožilo minulý týždeň detskou radosťou. Na spoločnom koncerte sa stretli žiaci z krúžkov zo ZŠ Krčméryho, ZŠ Ščasného a ZŠ Novozámocká. Bol akousi odmenou pre všetkých, ktorých baví učenie a venujú sa aj záujmovým aktivitám.
Mladé talenty
Stretnutie recitáciou otvoril Ronaldo, ktorý sa v súťaži Hviezdoslavov Kubín umiestnil na 2. mieste v rámci Nitry. Spolu so spolužiakmi Jozefom a Marínou a pani učiteľkou Zuzanou Lukáčovou sa im okrem toho podarilo na projekt Festival kultúry získať grant mladých filantropov z Nitrianskej komunitnej nadácie.
Svojím speváckym talentom prítomných potešili Jozef aj Zuzka, tohtoročná víťazka komunitnej súťaže Orecháč má talent.
OnStage
Na Kalvárii sa predstavili aj rómske deti, ktoré spievajú a hrajú na hudobných nástrojoch v rámci projektu OnStage. Vedie ich hudobník z komunity „Jaruško“ Stojka, ktorý sa popri vzdelávaní mladých Rómov venuje starostlivosti o životné prostredie a pomáha iným, starším Rómom pri riešení rôznych životných situácií.
„Krúžok OnStage sme v meste zavádzali pred viac ako dvomi rokmi ako nástroj na zlepšovanie školskej dochádzky žiakov, keďže možnosť zúčastňovať sa na ňom je podmienená aj účasťou na vyučovaní,“ povedala Monika Blahová z odboru školstva nitrianskej radnice. Od zavedenia projektu sa im tak darí udržiavať a zlepšovať nielen dochádzku, ale aj prinášať deťom voľnočasové aktivity na dvoch školách – ZŠ Ščasného v Dražovciach a ZŠ Krčméryho pod Kalváriou. „Záleží nám na inkluzívnom prístupe vo vzdelávaní, ale aj v pracovných príležitostiach a každodennom živote, a to dosiahneme najmä scitlivovaním prístupu majority k rómskej menšine,“ dodala M. Blahová.
Remeselné dielničky
Veľkej obľube detí v Krškanoch sa teší novozavedený krúžok Remeselné dielničky. Pri výrobe keramiky či náramkov sa na ňom deti stretávajú pod vedením pani učiteľky Zuzany Trnkusovej, ktorá sa okrem toho venuje doučovaniu, neformálnemu vzdelávaniu a zavádzaniu inovatívnych metodík aj do voľnočasových aktivít. Deti priniesli pár svojich výrobkov aj na kalvárske stretnutie, kde bola možnosť vyskúšať si prácu s hlinou.
„Pre deti je príjemná zmena trávenia voľného času, ktorú by sme chceli priniesť aj do ďalších častí, napríklad novootvoreného komunitného centra v Drážovciach. A verím, že v blízkej budúcnosti aj do zrekonštruovaných priestorov „Domčeka“ v areáli školy na Krčméryho ulici,“ uviedla Monika Blahová z mestského úradu.
Krúžok varenia a bubnová šou
Šikovné ruky majú aj kulinári z gastrokrúžku, ktorí pripravili niečo chutné pod zub. Spolu s pani učiteľkou Dianou Jakubíkovou sú tvorcami knihy receptov Bašavel v kuchyni, vydať sa im ju podarilo tento rok.
Na záver deti pána učiteľa Richarda Ottota zo ZŠ Novozámockej predviedli bubnovú šou, po ktorej stretnutie vyvrcholilo penovou party.
Príjemné popoludnie vzniklo vďaka spolupráci odboru školstva mesta Nitra s UNIQA GSC Slovakia, OZ RUA a Nitrianskym mládežníckym parlamentom.
Mesto Nitra je jedným z desiatich partnerov medzinárodného projektu Green Place. Let’s do it together!. Má za cieľ revitalizovať zabudnuté a nevyužívané mestské územia – v prípade Nitry to je areál bývalých kasární pod Zoborom.
Mestský tím, ktorý na projekte participuje, sa pravidelne zúčastňuje projektových stretnutí v rámci siete #URBACTGreenPlace. V dňoch 18. – 19. júna sa medzinárodný tím stretol v Bukurešti v Rumunsku, kde navštívili električkové depo v centre mesta, ktoré je stále čiastočne využívané a bývalú textilnú továreň. Tá od roku 2015 slúži ako kreatívne centrum.
„Prostredníctvom Peer Review sme podporili nášho lokálneho partnera v ďalšej práci na projekte revitalizácie električkového depa, pre ktoré hľadajú nové funkčné využitie a snažia sa tak o jeho záchranu,“ hovorí Denisa Halajová z nitrianskeho mestského tímu.
Všetci partneri projektu si počas dvoch dní vymenili skúsenosti o postupoch týkajúcich sa tém cirkulárneho mesta a riadenia mesta. Partneri projektu absolvovali tiež školenie plánovacích metód URBACT, workshop o možnostiach dočasného využitia opustených priestorov od experta Olivera Hasemanna a konzultácie pripravovaných testovacích akcií pre modelové územia.
„Vďaka nášmu hostiteľovi – mestu Bukurešť sme mohli znovu intenzívne spolu pracovať na výstupoch nášho projektu,“ dodala Halajová.
Ak vás zaujímajú aktivity projektu URBACT GreenPlace, mestský tím najbližšie stretnete na slávnostiach Nitra, milá Nitra
V sobotu 6. júna pripravili nový koncept už tradičného podujatia Dňa otvorených dverí Archeologického ústavu SAV na Martinskom vrchu v areáli bývalých kasární pod Zoborom. Mesto Nitra, Archeologický ústav a Zoborské včely pripravili spoločný program:
Deň otvorených dverí v depozitároch Archeologický ústav
prezentácia vybraných významných archeologických nálezov, ukážka laboratórnych prác pri konzervovaní archeologických nálezov, detský tréningový archeologický výskum, 3D a virtuálna archeológia
Archeopark – veľkomoravská osada a Kostol sv. Martina
keramické dielne, vypaľovanie keramiky v dávnovekej hrnčiarskej peci, veľkomoravská kuchyňa
Komentované prehliadky areálu Kasární so sprievodcom Petrom Michalíkom o histórii Kasární
11:00, 13:00, 15:00 zraz pri hlavnom vstupe do areálu
Pocitová mapa
11:00 – 17:00 po prehliadke areálu vyplňte pocitovú mapu, radi vás budeme informovať aj o zisteniach zapojenia verejnosti do procesu plánovania budúcnosti areálu
Spoznaj stromy
11:00 – 17:00 deti sa môžu naučiť spoznať stromy v areáli, povieme si niečo o inváznych drevinách, výtvarné aktivity – frontáž listov
Zoborské včely
13:00 – 17:00 pozorujte živé včely v pozorovacom úli, vyrobte si sviečku zo včelieho vosku, naučte sa niečo o význame opeľovačov
Lenka Mareková, Denisa Halajová
foto: Denisa Halajová
Po nedávnych intenzívnych dažďoch sú od dnes cintoríny a parky opäť sprístupnené verejnosti. Toto rozhodnutie prišlo po dôkladnej kontrole a zabezpečení všetkých priestorov, aby sme vám mohli poskytnúť bezpečné a príjemné prostredie na návštevu.
Avšak, v záujme ochrany vašej bezpečnosti a zdravia by sme vás chceli požiadať o nasledovné:
- Strávte tu iba nevyhnutne dlhú dobu: Zdržujte sa na cintorínoch a v parkoch len tak dlho, ako je to potrebné. Predchádzajte dlhému pobytu, aby ste minimalizovali akékoľvek potenciálne riziká.
- Vyhnite sa veľkým a starým stromom: Kvôli nedávnym záplavám a prívalovým dažďom môžu byť niektoré stromy stále nasiaknutí vodou a oslabené. Z tohto dôvodu sa, prosíme, nezdržiavajte pod veľkými, starými stromami, ktoré by mohli predstavovať nebezpečenstvo.
- Zvýšená opatrnosť pri pohybe v parkoch: Hoci zábrany v parkoch sa postupne odstraňujú, je dôležité, aby ste zostali ostražití a dbali na svoju bezpečnosť. Niektoré časti parku môžu byť stále mokré.
Vaša bezpečnosť je pre nás prioritou. Prosíme vás, aby ste dodržiavali tieto odporúčania a pomohli nám tak udržiavať naše cintoríny a parky bezpečné pre všetkých návštevníkov. Ďakujeme za vašu trpezlivosť a pochopenie.
Lenka Mareková
Foto: archív mesta
Zmrzlinu v rôznych podobách si počas letných mesiacov doprajeme takmer všetci – či už sú to nanuky, mrazené dezerty alebo klasická zmrzlina podávaná v kornútku. Tieto mrazené pochúťky sa balia do rôznych typov obalov a občas sa stáva, že ich vyhodíme do nesprávneho koša. Aby sa týmto triediacim omylom predchádzalo, OZV ENVI – PAK pravidelne vzdeláva ľudí a učí ich, ako jednotlivé druhy obalov správne vytriediť.
Zmrzlina k nám prišla z Číny
Zmrzlina má dlhú a pestrú históriu, ktorá siaha až do obdobia okolo 200 rokov pred naším letopočtom. Prvé zmienky o zmrzline pochádzajú z Číny, kde sa ryžová zmes s mliekom a snehom podávala ako delikatesa. V starovekom Ríme sa cisári osviežovali ľadom zmiešaným s ovocnými šťavami a medom. Počas stredoveku sa zmrzlina rozšírila do Európy, pričom priekopníkmi v jej výrobe boli Taliani. Vďaka nim sa zmrzlina dostala v 19. storočí aj na naše územie a stala sa obľúbeným letným osviežením.
Najobľúbenejšia je čokoládová
Na Slovensku (podľa posledných údajov z roku 2022) zje každý jeden z nás ročne 2,6 kg zmrzliny. Podľa prieskumu agentúry Go4Insight si počas leta dopraje zmrzlinu až 94 % Slovákov a Sloveniek. Milovníkov zmrzliny, ktorí si ju doprajú niekoľkokrát do týždňa, je dokonca až 40 %. Dominujú klasické príchute: čokoládová, vanilková a citrónová. Najobľúbenejšie sú na Slovensku rôzne druhy nanukov, ale nezaostáva ani klasická „kopčeková“ zmrzlina.
K správnemu triedeniu napomôžu označenia na obaloch
Leto je okrem iného aj sezónou zmrzlinových výrobkov, čím logicky pribúda aj množstvo odpadu z týchto pochutín. Správne triedenie prispieva k udržateľnosti a ochrane životného prostredia, preto je dôležité, aby sme naň dbali všetci a snažili sa aj týmto spôsobom eliminovať množstvo odpadu, ktoré končí v zmesovom kontajneri a je odsúdené na skládku.
Nanuky, zmrzliny či rôzne mrazené dezerty sú balené do rôznych typov obalov: od plastových cez papierové až po také, ktoré sa skladajú z kombinácie viacerých materiálov. Je dôležité naučiť sa tieto obaly správne rozlišovať. „Spotrebiteľom preto odporúčame, aby si pozorne pozreli recyklačné symboly, ak sú na obale uvedené, a pri triedení sa nimi riadili,“ povedala Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI – PAK.
V Nitre sa plasty, nápojové kartóny aj kovové obaly triedia spoločne do žltých nádob. To nám značne zjednodušuje rozhodnutie, do ktorého kontajnera obal vyhodiť. Sú však aj samosprávy, v ktorých sa tieto obaly triedia samostatne, preto je vždy potrebné sa riadiť pravidlami obce, kde sa nachádzame.
Odpad a obaly zo zmrzliny, nanukov a mrazených dezertov je dôležité správne vytriediť, aby sa následne zabezpečila ich adekvátna recyklácia. „Aj pri týchto obaloch platí základné pravidlo poctivého triedenia. Všetko, čo sa z obalu dá oddeliť, treba oddeliť a vytriediť samostatne. Navyše, obaly od nanukov či zmrzlinových dezertov – rôzne tégliky či plastové nádobky netreba umývať, stačí ich zbaviť zvyškov. Inak by sme zbytočne plytvali vodou, keďže pri samotnej recyklácii dochádza k čisteniu materiálov,“ dodala Katarína Kretter.
(red)
foto: AdobeStock
Mesto Nitra v reakcii na včerajšiu živelnú pohromu vydáva s okamžitou platnosťou zákaz vstupu do všetkých parkov a na všetky cintoríny v meste.
Pre cintoríny platí v nevyhnutných prípadoch výnimka, vzťahuje sa prakticky iba na pohreby, aj tu však apelujeme na zvýšenú pozornosť.
Zároveň vyzývame obyvateľov, aby boli mimoriane obozretní pri prechádzaní verejnými priestranstvami, hlavne v okolí urastených či starých stromov. Po včerajších extrémnych lejakoch nie je vylúčené, že konáre alebo aj celé stromy sú tak nasiaknuté vodou, že nápor nevydržia.
Mesto má v teréne všetkých kompetentných pracovníkov, zapojili sme aj externú pomoc. Monitorujeme stav zelene, ďalšie informácie budeme prinášať postupne.
Tomáš Holúbek, hovorca Nitry
foto: Lenka Mareková
Nitra cez víkend privítala na turnaji najvyššej úrovne GP A najlepších hráčov z kategórie staršieho žiactva (U15 – hráči do 15 rokov) z celého Slovenska.
Na turnaji malo celkovo zastúpenie 18 klubov. Nechýbali medzi nimi ani hráči z BK Nitra, za tento klub hrali Vilma Vailingová, Hanka Milová, Adam Mackanič a David Brunai.
Turnaj začal zápasmi štvorhier dievčat a chlapcov. Následne sa začali hrať zápasy dvojhier.
Zápasy sa hrali vyradzovacím systémom – na dva víťazné sety do 21 bodov s nadstavením (musel byť teda dvojbodový rozdiel). V dvojhrách sa hrali aj zápasy o umiestnenie.
Víťazstvo v dvojhre chlapcov putovalo do Košíc (Loko Košice) – Tomášovi Sokolovi, v dvojhre dievčat do BKR Púchov Liliane Šarlayovej.
Vo štvorhrách chlapcov brali zlato opäť Košičania (Loko Košice), a to Tomáš Sokol a Rithvik Bhat, z dievčat najlepšie zahrali Adriana Chylová a Laura Jašková z Dolného Kubína.
Turnaj sa uskutočnil na mestských kurtoch v Tenisovom areáli na Chrenovej. „Vďaka dotácii od Mesta Nitra sme vedeli na turnaj zabezpečiť vecné ceny pre všetkých medailistov. Mám radosť, že sa naše mesto pomaly ale isto dostáva na „mapu bedmintonu“, pretože v septembri privítame na GP A najmladších hráčov a hráčky v kategórii U11 a BK Nitra tam opäť bude mať svoje želiezka v ohni,“ povedala trénerka Renáta Tarasseková z BK Nitra.
Zoznam klubov, ktoré štartovali na GP A U15 v Nitre:
1. AC UNIZA Žilina
2. BARBAR Skalica
3. BC Prešov
4. BK MI Trenčín
5. BK Nitra
6. BK Rimavská Sobota
7. BKK Sliač
8. BKR Púchov
9. CEVA Trenčín
10. Družst. Klenovec
11. KGB Rožňava
12. KBC Košice
13. Loko Košice
14. PBA Prešov
15. SC Pohoda Trnava
16. Sokol Ilava
17. SP Dolný Kubín
18. Spoje Bratislava
(BKN)
foto: (RT)
/ Odolnosť / Bezpečnosť / Inklúzia / Estetika / Udržateľnosť /
V Meste Nitra veríme, že silné a prosperujúce mesto je založené na pevnom základe, ktorý zabezpečuje dlhodobú udržateľnosť a kvalitu života pre všetkých obyvateľov. Preto sme identifikovali päť kľúčových pilierov, ktoré tvoria jadro našej politiky a projektov:
Odolnosť, Bezpečnosť, Inklúzia, Estetika a Udržateľnosť (OBIEU). Každý z týchto pilierov je nevyhnutný pre vytváranie prostredia, ktoré je schopné čeliť výzvam, poskytovať bezpečnosť a pohodu, začleňovať všetkých členov spoločnosti, esteticky obohacovať náš priestor a udržiavať naše zdroje pre budúce generácie. Týmto spôsobom chceme zabezpečiť, že naše projekty budú prínosom pre všetkých a budú odrážať hodnoty, na ktorých nám záleží.
I. Odolnosť
Odolnosť sa týka schopnosti mesta a jej infraštruktúry zotaviť sa z nepriaznivých udalostí, ako sú prírodné katastrofy alebo ekonomické krízy. Je dôležité, aby projekty boli navrhnuté s ohľadom na flexibilitu a adaptabilitu, čo umožní rýchlu reakciu na nečakané situácie. To zahŕňa použitie trvácnych materiálov a technológií, ktoré odolajú času a rôznym vonkajším vplyvom. Okrem fyzickej odolnosti je potrebné zohľadniť aj sociálnu a ekonomickú odolnosť, podporujúc silné spoločenské siete a diverzifikovanú ekonomiku. Plánovanie s dôrazom na odolnosť zaisťuje dlhodobú udržateľnosť a bezpečnosť mesta.
Kontrolné otázky:
- Ako projekt zohľadňuje možnosť výskytu prírodných katastrof a iných nečakaných udalostí?
- Aké materiály a technológie boli použité na zvýšenie odolnosti projektu?
- Je projekt flexibilný a adaptabilný na zmeny a nepredvídané situácie?
- Ako projekt podporuje sociálnu a ekonomickú odolnosť užívateľov?
- Sú v projekte zahrnuté postupy na rýchlu obnovu a návrat k bežnej činnosti po krízovej situácii?
II. Bezpečnosť
Bezpečnosť je kľúčovým aspektom pri tvorbe projektov, ktorý zahŕňa ochranu obyvateľov a majetku pred rôznymi hrozbami. Fyzická bezpečnosť zahŕňa navrhovanie verejných priestorov s dostatočným osvetlením, kvalitnou infraštruktúrou a prístupnosťou pre záchranné služby. Dôležitou súčasťou je aj digitálna bezpečnosť, ktorá zabezpečuje ochranu osobných údajov a bezpečnú komunikáciu. Bezpečnostné opatrenia musia byť integrované do všetkých fáz projektového plánovania a realizácie. V neposlednom rade je nevyhnutné vzdelávať obyvateľov o bezpečnostných postupoch a pripravenosti na krízové situácie.
Kontrolné otázky:
- Aké opatrenia boli prijaté na zabezpečenie fyzickej bezpečnosti užívateľov a majetku
- Ako projekt zabezpečuje digitálnu bezpečnosť a ochranu osobných údajov?
- Sú v projekte zahrnuté bezpečnostné prvky, ako napríklad osvetlenie a prístupnosť pre záchranné služby?
- Ako projekt vzdeláva užívateľov o bezpečnostných postupoch a krízovom riadení?
- Boli do procesu plánovania a realizácie zapojené bezpečnostné konzultácie a hodnotenia rizík?
III. Inklúzia
Inklúzia znamená, že všetky projekty by mali byť prístupné a prospešné pre všetkých členov mesta, bez ohľadu na ich vek, pohlavie, schopnosti alebo sociálno-ekonomické postavenie. Projektovanie verejných priestorov a služieb musí brať do úvahy rôznorodosť potrieb obyvateľov, vrátane bezbariérového prístupu a jazykovej dostupnosti. Podpora inklúzie zahŕňa aj aktívne zapojenie rôznych skupín do plánovania a rozhodovania, čím sa zabezpečí, že ich hlasy sú vypočuté. Vytváranie inkluzívnych komunít podporuje sociálnu súdržnosť a zlepšuje kvalitu života pre všetkých. Inklúzia prispieva k spravodlivosti a rovnosti v spoločnosti.
Kontrolné otázky:
- Ako projekt zabezpečuje prístupnosť pre všetkých užívateľov, vrátane osôb so zdravotným postihnutím?
- Sú v projekte zohľadnené rôzne potreby užívateľov, vrátane jazykových a kultúrnych odlišností?
- Aké mechanizmy sú zavedené na zapojenie rôznych skupín užívateľov do plánovania a rozhodovania?
- Ako projekt podporuje sociálnu súdržnosť a zlepšuje kvalitu života pre všetkých užívateľov?
- Aké opatrenia boli prijaté na zabezpečenie rovnosti a spravodlivosti v rámci projektu?
IV. Estetika
Estetika sa zameriava na vizuálnu príťažlivosť a kultúrnu hodnotu projektov, čím sa zvyšuje kvalita života a pocit hrdosti medzi obyvateľmi. Dobre navrhnuté verejné priestory, budovy a krajina podporujú pozitívne emocionálne reakcie a zlepšujú duševné zdravie. Estetika zahŕňa aj rešpektovanie a integráciu miestnych kultúrnych a historických prvkov do nových projektov, čím sa podporuje identita komunity. Kreatívne a inovativné dizajny môžu stimulovať turistiku a ekonomický rozvoj. V neposlednom rade, estetika prispieva k udržateľnosti tým, že podporuje dlhodobé využívanie a starostlivosť o priestory.
Kontrolné otázky:
- Ako projekt zohľadňuje vizuálnu príťažlivosť a estetickú hodnotu pre užívateľov?
- Sú v projekte zahrnuté miestne kultúrne a historické prvky?
- Aké kreatívne a inovativné dizajny boli použité na zvýšenie atraktívnosti projektu?
- Ako projekt prispieva k pozitívnym emocionálnym reakciám a duševnému zdraviu užívateľov?
- Aké opatrenia boli prijaté na zabezpečenie dlhodobého využívania a starostlivosti o priestory?
V. Udržateľnosť
Udržateľnosť sa týka navrhovania a realizácie projektov s ohľadom na ochranu životného prostredia a dlhodobú životaschopnosť. To zahŕňa používanie ekologicky šetrných materiálov, energie z obnoviteľných zdrojov a minimalizáciu odpadu a znečistenia. Udržateľné projekty podporujú znižovanie emisií skleníkových plynov a prispievajú k boju proti klimatickým zmenám. Taktiež zahŕňajú podporu lokálnej ekonomiky a vytváranie pracovných miest, čo prispieva k celkovej prosperite komunity. Dôležité je aj vzdelávanie a zapájanie obyvateľov do udržateľných praktík, čím sa podporuje zodpovedný prístup k životnému prostrediu.
Kontrolné otázky:
- Ako projekt zohľadňuje ochranu životného prostredia a ekologickú šetrnosť?
- Aké obnoviteľné zdroje energie a ekologické materiály boli použité?
- Ako projekt prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov a boju proti klimatickým zmenám?
- Aké opatrenia boli prijaté na podporu lokálnej ekonomiky a vytváranie pracovných miest?
- Aké vzdelávacie a zapájacie aktivity boli zavedené na podporu udržateľných praktík medzi užívateľmi?
To, ako a na čo sa využívajú mestské aj vidiecke oblasti naprieč Európou, je potrebné plánovať. Práve diskusia na túto tému bola predmetom pracovného mítingu projektu Plus Change, ktorý sa konal 18. júna 2024 sa v Kultúrnom centre Zobor. Výstupy z projektu Nitra využije pri tvorbe nového územného plánu mesta.
Súčasťou projektu je 12 prípadových štúdií v 11 krajinách Európy. Mesto Nitra je doň zapojené ako spoluriešiteľ Univerzity Konštantína Filozofa, ktorá je jedným z partnerov projektu. Mítingu sa zúčastnilo viac ako 25 zástupcov rôznych zainteresovaných skupín – okrem riešiteľskej organizácie, pracovníkov a nitrianskych poslancov boli zastúpení aj urbanisti, zástupcovia štátnej správy a regionálnej samosprávy, mimovládnych organizácií, ochrany prírody, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, iných odborných organizácií aj médií.
Viac nám o zmenách krajiny Nitry v minulosti a možnej budúcnosti povedali Peter Mederly z Katedry ekológie a environmentalistiky UKF a Milan Csanda, hlavný architekt mesta Nitra.
Ktoré sú hlavné územné zmeny, ktoré sa odohrali v Nitre po roku 1950?
Mesto Nitra a jeho okolie zaznamenalo v tomto období výrazné zmeny využívania. Príbehy týchto zmien začali už v roku 1950 sceľovaním pozemkov a zakladaním poľnohospodárskych družstiev. To viedlo v pomerne krátkej dobe k výraznej intenzifikácii poľnohospodárstva a k náhrade malých pozemkov za veľké lány polí, ktoré dominovali až do roku 1990 a tvoria prevažujúce štruktúry poľnohospodárskej krajiny aj v súčasnosti. Od 60. rokov dochádzalo k rozsiahlej urbanizácii územia – k postupnej výstavbe sídlisk Chrenová, Klokočina a Diely na úkor poľnohospodárskej pôdy, ale aj k výstavbe nových obytných súborov v rámci hraníc mesta (Predmostie a Párovce). Pribúdali aj priemyselné areály, technické a dopravné prvky, ktoré tiež zaberali najmä nezastavané časti krajiny (napr. Dolné a Horné Krškany, severný obchvat mesta). K postupnej, avšak výraznej zmene dochádza najmä po roku 1970 aj na úpätí Zobora, kde boli veľké plochy pôvodných vinohradov a záhrad nahrádzané hustou obytnou výstavbou. Tým sa zmenil tradičný ráz krajiny a zmizla cenná prechodná zóna medzi mestom a zalesneným pohorím. Na druhej strane, postupne prichádza k určitej extenzifikácii až opúšťaniu využívania pôvodných urbárskych pasienkov, okrajových pozemkov a časti lesných porastov Zobora a Pliešok a k nárastu krajinnej a sídelnej zelene (Nový park, plochy verejnej zelene na sídliskách). V 80-tych rokoch sa začína realizovať aktívny manažment ochrany prírody, ktorého cieľom je najmä zachovanie biodiverzity v území (po vzniku CHKO Ponitrie).
Po roku 1990 v dôsledku zmeny spoločenského zriadenia a začatia procesu návratu pozemkov pôvodným vlastníkom sa mení charakter urbanizácie – vznikajú rozsiahle plochy výstavby rodinných domov na okraji alebo aj mimo intravilánu mesta, často bez potrebnej infraštruktúry (Šúdol, Kynek, Párovské lúky, Janíkovce…), zahusťuje sa výstavba v rôznych častiach mesta aj v okolitých obciach (Nitrianske Hrnčiarovce, Lužianky, Ivanka pri Nitre). Pribúdajú aj rozsiahle priemyselné a logistické areály (priemyselný park Sever, Lužianky, Krškany – Ivanka), po roku 2010 sa začala prevádzka rýchlostnej cesty R1 Pribina, ktorá odklonila časť tranzitnej dopravy zaťažujúcej mesto. Zatiaľ poslednou veľkou a rýchlou zmenou krajiny bola výstavba rozsiahleho areálu Jaguar – Landrover na ploche cca 300 ha, ktorá výrazne zasiahla nielen do krajiny, ale aj do života celého mesta. Za zmienku však stojí aj výstavba obytno-rekreačného komplexu Červené duby v Lužiankach s veľkým golfovým ihriskom, ktorá sa tiež od roku 2015 realizuje na poľnohospodárskej pôde. Novodobým trendom je podstatný nárast krátkodobej rekreácie a turizmu najmä v oblasti Zobora, ktorý ohrozuje biodiverzitu a chránené územia prírody. Poľnohospodárstvo po roku 1990 prechádza postupným úpadkom a transformáciou družstiev. Po vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004 sa zmeny prejavujú skôr v skladbe pestovaných plodín ako v samotnej štruktúre krajiny – naďalej prevládajú veľkoblokové polia.
Výsledkom dlhodobého procesu zmien využívania krajiny v oblasti Nitry je, že mesto sa postupne rozrástlo ďaleko do krajiny a zmenila sa aj jeho vnútorná štruktúra, ubudla takmer tretina poľnohospodárskej pôdy a výrazne sa zmenil aj charakter priľahlého územia Zobora. Ďalšími dôsledkami sú zvýšená zraniteľnosť územia na zmenu klímy, ohrozenie biodiverzity a aj rozdiely v kvalite života v jednotlivých mestských častiach.
Ktoré spoločné vízie budúcnosti krajiny Nitry boli na mítingu rozpracované?
V druhej časti pracovného mítingu boli pod vedením dvoch členiek tímu kreatívneho štúdia Biobased Creation z Holandska načrtnuté možné vízie budúcnosti pre územie Párovských lúk, ktoré je už približne 20 rokov plánované na urbanizáciu a vzniknúť tu má nová moderná a udržateľná mestská štvrť pre 20 až 30-tisíc obyvateľov. Účastníci navrhli a rozdiskutovali tri možné vízie budúceho využitia územia – hoci sa čiastočne líšili, vo viacerých atribútoch sa zhodli a vytvorili tak predpoklad pre formulovanie hlavných zásad „žiaducej“ budúcnosti nielen Párovských lúk, ale možno aj celého mesta. Výsledky kreatívneho mítingu budú prevedené do grafickej formy a prezentované obyvateľom mesta vo forme výstavy.
(Prvý územný plán mesta, Bohuslav Fuchs), zdroj: Muzeum města Brna, Zdeněk Kudelka – Bohuslav Fuchs (Brno 1966)
(Štvrtý územný plán mesta, Vladimír Jarabica, Milan Csanda), zdroj: Mesto Nitra
Za hlavný problém označili viacerí účastníci fakt, že je začatá čiastková urbanizácia územia formou územných plán zón. Zabezpečenie dobrej kvality života a udržateľnosti rozvoja sa však takýmto postupom očakávať nedá – absentuje totiž spoločný koncepčný návrh pre územie, ako aj špecifikácia a umiestnenie prvkov vyššieho významu. Otázkou je tiež, či mesto vôbec potrebuje novú štvrť pre veľký počet obyvateľov a či by mala byť práve na území Párovských lúk, ktoré historicky spĺňali úplne iné funkcie.
Z tohto dôvodu jedna z načrtnutých vízií skôr potláča funkciu bývania a stavia najmä na obnovení prírodných hodnôt a na prezentácii historických hodnôt. Urbanizáciu územia navrhuje riešiť len v páse popri súčasnej rýchlostnej ceste formou nízkopodlažnej zástavby s využitím moderných ekologických technológií. Veľkú časť územia navrhuje zrekonštruovať vo forme „ostrovu divočiny“ s významným zastúpením vodných plôch a mokradí, krajinnej vegetácie a trávnych porastov s obnovou pasenia tradičnými hospodárskymi plemenami. Časť územia by bola určená na aktívny oddych a rekreáciu, časť na pozorovanie a poznávanie prírody, návrh uvažuje aj s možným zriadením historickej osady. Takýto charakter územia by bol atraktívny nielen pre obyvateľov mesta, ale pritiahol by návštevníkov a priniesol tak aj ekonomický zisk pre mesto. Okrem toho by výrazne prispel k obnove prírodných hodnôt, plneniu ekosystémových funkcií a lepšej adaptácii mesta na zmenu klímy.
Ďalšie dve vízie územia boli podobné – napriek primárnemu významu územia pre bývanie sa v nich zdôrazňuje potreba multifunkčnosti, dobrého sociálneho a kultúrneho zázemia a inkluzívnosti – ide najmä o zabezpečenie dostatočného počtu kvalitných pracovných príležitostí a modernej vybavenosti pre rôzne skupiny obyvateľov (vrátane staršej generácie), ako aj podmienok pre kvalitný komunitný život. Navrhuje sa rekonštrukcia prírodných prvkov s dôrazom na návrat vody (vodné plochy, toky, mokrade), zdôrazňuje sa potreba dostatočného podielu zelene, s odkazom na „spravodlivosť“ a podporu funkcií prírody jeden z návrhov odporúča zachovanie 50 % podielu nezastavaných plôch. Z hľadiska charakteru budúcej výstavby sú návrhy rôznorodé – okrem nízkopodlažnej zástavby založenej na postupoch „zeleného urbanizmu“ pripúšťa jeden z návrhov aj situovanie viacerých výškových dominánt a navrhuje aj určitú výškovú a priestorovú gradáciu územia.
Oba návrhy zdôrazňujú význam rekreačných plôch a prvkov, potrebu vytvorenia podmienok pre pešiu, cyklistickú a čiastočne aj vodnú dopravu, návrhy počítajú s výrazným obmedzením automobilovej dopravy. Rovnako tak všetky návrhy počítajú s výrazným zastúpením prírodných prvkov v území, ktoré plnia najmä regulačné ekosystémové funkcie a služby, zvyšujú kvalitu života obyvateľov a sú atraktívne aj pre návštevníkov územia.
Aké výzvy a riešenia čakajú Nitru v tomto smere v najbližších rokoch?
Mesto Nitra je v súčasnosti na začiatku procesu tvorby nového územného plánu. Malo by ísť o moderný dokument, ktorý nastaví rámec pre udržateľné fungovanie mesta pri zachovaní jeho významných funkcií pre verejnosť, určí rovnováhu medzi súkromným a verejným záujmom a rozumne a realisticky nastaví pravidlá pre ďalší rozvoj.
V súčasnosti prebieha urbanistická súťaž „Nový územný plán Mesta Nitra“ – jej cieľom je formou súťažného dialógu získať návrh konceptu rozvoja a vízie pre mesto Nitra, ktorý sa stane hlavným východiskovým podkladom pre nový územný plán. Autor víťazného návrhu, ktorý vzíde z tejto súťaže sa stane partnerom a konzultantom pre spracovateľa územného plánu. Celý proces je riadený Mestom Nitra prostredníctvom Útvaru hlavného architekta – ide o veľkú výzvu, pred ktorou stojí Nitra v súčasnosti.
Okrem toho, územie Nitry so zázemím je riešené ako jedna z prípadových štúdií projektu PLUS Change. Projekt zapája rôzne zainteresované strany do tvorby vízií a možností ďalšieho rozvoja a podporuje tak tvorbu udržateľného a zdravého mesta, kde sú prioritou kvalita života obyvateľov a ochrana životného prostredia vrátane biodiverzity. Prípadová štúdia bude riešená do konca roku 2026, jej postupy a výsledky by mali byť tvorené v spolupráci (ideálne v partnerstve) so spracovateľom nového územného plánu. Riešitelia prípadovej štúdie plánujú okrem analýzy doterajšieho územného rozvoja širšieho územia mesta Nitra a jeho dôsledkov na životné prostredia a kvalitu života obyvateľov spracovať aj inovatívne územnoplánovacie podklady, ktoré budú spracovateľom územného plánu plne k dispozícii.
Okrem grafických výstupov z mítingu o budúcnosti územia Párovských lúk to budú napríklad scenáre ďalšieho rozvoja územia, simulácie a testovanie politík a nástrojov, spracovanie regulatívov ďalšieho rozvoja založených na koncepte ekosystémových funkcií a služieb. V rámci projektu PLUS Change je