Novinky z města

Samovražda je podľa WHO 3. najčastejšou príčinou úmrtí na svete – aké sú najčastejšie dôvody ľudí pre samovraždu?

Takzvaný „pud sebazáchovy“ alebo snaha o prežitie je podvedomý prirodzený reflex všetkých živých tvorov. Ak človek uvažuje o samovražde, zvyčajne je u neho prítomná silná emocionálna bolesť, pocit beznádeje či bezvýchodiskovosti. Je to pokus o „vyriešenie“ problémov, resp. pokus o únik od ťaživých a už neznesiteľných pocitov. Mnohokrát človek nechce naozaj zomrieť a je to skôr forma volania o pomoc.

Dokáže sa pre samovraždu rozhodnúť aj zdravý človek alebo jej musí predchádzať ochorenie, napr. depresia, úzkostná porucha, porucha príjmu potravy…?

Pocity silného smútku, beznádeje, neschopnosti nájsť iné riešenie na problémy a z toho plynúce samovražedné myšlienky môžu byť súčasťou klinického obrazu depresie, závislostí, silných úzkostí či iných duševných porúch. Nie vždy však musí samovražedným myšlienkam predchádzať duševné ochorenie. Myšlienky na samovraždu sa môžu vyskytnúť aj u ľudí trpiacich vážnym telesným ochorením či u ľudí po silnom traumatickom zážitku alebo u dlhodobo traumatizovaných.

Taktiež, ak sa človek ocitne v mimoriadne ťažkej životnej situácii, nemá možnosť alebo nedokáže požiadať o pomoc či porozprávať sa o tom s niekým, môže nadobudnúť pocit bezvýchodiskovosti a takéto myšlienky mu môžu napadnúť. To, že mu napadnú samovražedné myšlienky, ešte nemusí zákonite viesť k tomu, že samovraždu aj vykoná.  Ale je to už varovný signál, ktorý netreba podceňovať.

Samotnému rozhodnutiu spáchať samovraždu predchádza viacero fáz. Najskôr ide o nešpecifické fantázie, myšlienky o samovražde, ktorým sa človek bráni. Neskôr človek takéto myšlienky príjme, nebráni sa im a začína uvažovať o konkrétnych spôsoboch, ako si vziať život. V tejto  fáze je možné rozpoznať tzv. varovné signály, ktoré človek vysiela – napr. spomenie, že by si chcel niečo urobiť, že by radšej zomrel, viac sa sociálne utiahne, obviňuje sa, sú tam zmeny nálad… V poslednej fáze dôjde k tzv. upokojeniu a okolie si myslí, že sa mu uľavilo, že je mu lepšie. Môže však ísť práve o to, že sa človek už rozhodol a zmieril s tým, že ukončí svoj život. V tejto fáze hrozí reálne nebezpečenstvo vykonania samovraždy.

Vo svojej praxi sa venujete pacientom s extrapyramídovými poruchami – pozorujete aj u nich zvýšenú tendenciu k samovražedným sklonom v dôsledku odhalenia často neliečiteľných a nevyliečiteľných ťažkých ochorení?

Áno, napr. u pacientov s Huntingtonovou chorobou je 6 až 10-násobne vyššie riziko samovrážd ako u bežnej populácie. Ide o dedičné a zatiaľ nevyliečiteľné ochorenie. Riziko samovraždy stúpa tesne pred stanovením diagnózy a v období, kedy sa výraznejšie znižuje sebestačnosť pacienta – napr. už nemôže chodiť do práce, prestáva zvládať bežnú starostlivosť o rodinu, šoférovať…

Pretrvávajú samovražedné sklony u pacienta po celý život alebo sa z toho dokáže „vyliečiť“?

Ak pacient dostane adekvátnu pomoc vo forme psychiatrickej a psychoterapeutickej liečby, uvedomí si iné možnosti riešenia situácie a nájde vo svojom okolí blízkych ľudí, ktorí mu budú oporou, je veľká pravdepodobnosť, že samovražedné sklony u pacienta ustúpia.

Na koho sa môže pacient alebo jeho blízki obrátiť v prípade potreby či núdze?

V prípade, že má človek samovražedné myšlienky stále častejšie, resp. okolie vníma, že by si ich blízky mohol ublížiť, určite je dobré kontaktovať odborníka – psychiatra,  ktorý posúdi akútnosť stavu a prípadne pošle pacienta aj na hospitalizáciu. Ak blízki aj v domácom prostredí vyhodnotia, že ide o akútne ohrozenie zdravia či života, je potrebné volať RZP či odviesť blízkeho na urgentný príjem.

Non-stop sú dostupné linky dôvery, IP-čko a ďalšie organizácie, kam môže človek anonymne zavolať či napísať  prostredníctvom e-mailu či chatu s akýmkoľvek problémom a  bude vypočutý. To môže priniesť  úľavu a veľakrát odvrátiť aj samovražedný pokus. Na stránkach Ligy pre duševné zdravie či IP-čka sú dostupné kontakty na odborníkov aj základné informácie, ako postupovať v prípade, že má človek alebo jeho blízky samovražedné myšlienky (napr. chcemsazabit.sk).

Akú starostlivosť dostane pacient s takýmito sklonmi od psychológa?

Ak psychológ zistí, že sú u človeka prítomné aj samovražedné myšlienky, väčšinou odporučí aj psychiatrické vyšetrenie. Následne sa zvyčajne pokračuje v psychoterapeutických sedeniach, kde sa snažíme nadviazať s pacientom vzťah dôvery, aby bolo pre neho bezpečné hovoriť aj o ťažkých témach a spoločne hľadáme riešenia.

Ako by sa mali správať k človeku so samovražednými sklonmi jeho blízki, priatelia?

Určite je dôležité byť všímavý, vnímať, ako sa ľudia okolo nás cítia a čo prežívajú. Veľmi často vedia samovraždám zabrániť práve ľudia z najbližšieho okolia. Ak už vieme, že človek má samovražedné myšlienky, určite netreba situáciu podceňovať a ignorovať. Treba mu ponúkať možnosť, aby o svojich ťažkostiach hovoril, aby zdieľal, čo ho trápi. Ak sa nám zdôverí, jeho ťažkosti brať vážne, nebagatelizovať („to nič nie je, to zvládneš…, máš pre čo žiť…“), ale ponúknuť mu pomoc pri hľadaní riešení. Uistiť ho, že vám na ňom záleží a chcete mu pomôcť. Ak máte strach, že by si naozaj ublížil, neostávajte v tom sami a kontaktujte odborníka. Určite pomáha aj odstránenie predmetov, ktorými by si mohol ublížiť alebo vyhnutie sa rizikovým situáciám. Je dôležité, aby takýto človek neostával sám. Taktiež sa odporúča, aby takýto človek nekonzumoval alkohol či iné psychoaktívne látky, lebo oslabujú racionálne myslenie a môžu viesť k impulzívnemu konaniu.

Aké sú podľa vás účinné spôsoby, ktorými by sme celospoločensky mohli prispieť k prevencií samovrážd?

V celospoločenskom uhle pohľadu je určite užitočné o tejto téme hovoriť, neignorovať ju. Informovať ľudí nielen z hľadiska štatistík, ale skôr v zmysle možností riešenia a dostupnosti pomoci. V rámci individuálnych možností si uvedomiť, že takéto myšlienky sa môžu objaviť u kohokoľvek z nás, pretože nevieme, čo nás v živote postihne a ako to zvládneme. Preto, ak sa nám niekto zverí alebo spomenie, že o niečom takom uvažuje, nebagatelizovať jeho problém, brať ho vážne, byť mu oporou a ponúknuť mu pomoc.

Program plný hviezd a rozmanitosti:

• Piatok, 6. septembra

Festival sa odštartuje v jazzovom štýle domácou formáciou Lenka Gálisová Quartet, ktorá návštevníkov naladí na príjemný večer plný hudobných zážitkov. Následne, po prvýkrát v histórii CAMPANA Festu predstavia organizátori nitrianskemu publiku aj dj-skú scénu, a to rovno s hviezdnou dvojicou MALALATA, ktorí sú známi tým, že premenia každý priestor na tanečný parket. Tanečné rytmy budú doplnené o dychberúcu svetelnú a ohňovú show, spojenú s akrobaciami prvej školy cirkusu na Slovensku – magickými CirKusKus. Prvý festivalový deň vyvrcholí jedinečným koncertom českej kapely Le Čhavendar, držiteľov ceny Zlíntalent 2005, ktorých tvorba spája rómsky folklór s prvkami jazzu, flamenca, salsy a funku.

• Sobota, 7. septembra

Festivalová sobota patrí alegorickému sprievodu, ktorý je jedinečnou súčasťou CAMPANA Festu a koná sa výlučne počas tohto podujatia. Tento unikátny zážitok oživí pešiu zónu rytmami bubnov CAMPANA BATUCADA a jej priateľov. Pouliční umelci, hudobníci, športovci a tanečníci spolu so širokou verejnosťou odštartujú na ulici pri OD Nitra a budú pokračovať pešou zónou až na Svätoplukovo námestie.

V sprievode sa môžete tešiť na Mirror Family, živé sochy BIG NAMES, choduliarov, Vem Camará Capoeira Nitra, N DANCE COMPANY, žiakov z umeleckých škôl aj nádherné tanečníčky z Vivas Dance Group. Na záver sa všetci umelci z alegorického sprievodu opäť stretnú na hlavnom pódiu.

Návštevníkov čaká aj rocková nádielka v podaní mladých talentovaných kapiel – Hromozvod a Šmirgel – ktoré zastrešuje nitrianska Rocková škola. V sobotný večer vystúpi na Svätoplukovom námestí kubánske zoskupenie CUBANISIMO flow de Tevi. Doplní ho DJ Gonzalez, organizátor La Bomba fiesta latina, so svojím mixom, ktorý roztancuje všetkých milovníkov živelnej latino hudby. O veľkolepý záver
sa postarajú samotní oslávenci festivalu. Prvá škola samby, bubnová show
a držiteľka oficiálneho slovenského rekordu – CAMPANA BATUCADA so svojimi hosťami uzavrie festivalový deň vo veľkom štýle.

• Nedeľa, 8. septembra

Posledný deň festivalu vás zavedie na hudobnú cestu okolo Slovenska. Podvečerný program odštartuje nitriansky big band Swingless Jazz Ensemble, ktorý sprostredkuje krásu jazzových melódií. Nasledovať bude pohodová reggae hudba v podaní šesťčlennej kapely Akustika z Prešova. Bodku za celým festivalom dá bratislavská kapela BANDA, ktorá svojím vystúpením zakončí tento multižánrový maratón.

Počas celého festivalu bude na nitrianskom námestí opäť dominovať najväčší vyhliadkový kolotoč v strednej Európe, ktorý sa vracia už druhý rok po sebe. S úctyhodnou výškou 35 metrov ponúkne návštevníkom jedinečnú možnosť zažiť doteraz nevídaný pohľad na panorámu mesta.

Na festivale nikdy nezabúdame na najmenších, a tento rok sme pre nich pripravili až štvoricu bezplatných workshopov. Oslávenec CAMPANA BATUCADA vás v nedeľu o 15:00 pozýva na verejný workshop bubnovania, kde zažijete silu veľkého bubnového orchestra.

V sobotu o 15:00 sa môžete stať cirkusantom na cirkusovom workshope plnom akrobacie pod vedením CirKusKus. Vyskúšate si triky ako točenie tanierika na paličke či chôdzu po lane. V nedeľu o 16:30 čaká deti každého veku žonglérska dielnička s Trapiti z Nových Zámkov.

Po Alegorickom sprievode v sobotu o 18:30 sa môžete tešiť na tanečný workshop so školou N Dance Company, pod vedením päťnásobného majstra sveta v tanci Nora Grofčíka.

A to nie je všetko! Počas celého trvania festivalu vás čaká pestrý sprievodný program plný unikátnych atrakcií, známych z televíznych show. Uvidíte žiarivú MIRROR FAMILY, majestátne živé sochy BIG NAMES, čarovnú dvojicu FLOWERS, choduliarov a dynamickú ženskú tanečnú skupinu Vivas Dance Group.