Nákladné vlaky dlhodobo sprevádzal personál vo vlastných batožinových vozňoch. Okrem rušňovodiča zostalo v staniciach ešte miesto pre majstra a posunovača na posun. Pred zavedením priebežných vzduchových bŕzd bol automobil aj salónikom pre brzdára. Mohli sa tam zohriať a najesť, keď boli na železničných staniciach. Zvyčajné druhové označenie sprievodného vozňa bolo Pwg (balíkový vozeň pre nákladné vlaky). V rámci všeobecného zrýchlenia nákladnej dopravy si Deutsche Reichsbahn (DRB) od roku 1941 zaobstarala viac ako 700 sprievodných vozňov z rôznych závodov na výrobu vagónov (Waggonwerke West, Rastatt, SGP). Tieto boli vyrábané v niekoľkých sériách a podľa rôznych výkresov v oceľovej konštrukcii. Dali sa vykurovať a okrem baliarne mali aj priestor pre vodiča, vstupnú miestnosť a toaletu. Baliareň bola prístupná cez vnútorné posuvné dvere. Niektoré vozne boli dodané s kabínou vodiča na streche. To umožnilo rušňovodičovi sledovať návestidlá. Do 60. rokov 20. storočia mala táto povinnosť monitorovať návestidlá, neskôr boli tieto strešné striešky z väčšiny železničných spoločností odstránené.Vzhľadom na to, že autá boli vyrobené vo viacerých závodoch a po druhej svetovej vojne zostali v rôznych európskych krajinách, líšia sa v niekoľkých nápadných detailoch, najmä na streche, predných častiach, bočných stenách, usporiadaní okien a počet okien. Vozidlá sa dlho nachádzali v mnohých nákladných vlakoch ako nákladné vlakové batožinové vozne alebo sprievodné vozne pre nákladné vlaky u niektorých železničných spoločností kvôli možnej maximálnej rýchlosti 100 km/h a tiež v osobných vlakoch.Tento text bol preložený strojovo.
História ceny
26. 2. 2022
36,90 €