November je mesiacom ochrany práv detí. V tomto období si pripomíname dôležité dátumy, ktoré sú venované prevencii a ochrane najzraniteľnejších – detí. Každé dieťa má právo na šťastné a bezpečné detstvo. Spolu môžeme prispieť k tomu, aby sme ochránili ich práva a zabezpečili im bezpečné prostredie.
Giovanni Bosco kedysi povedal: „Prvým šťastím dieťaťa je, že je milované“.
18. november je Európskym dňom ochrany detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním. Ako jedno z opatrení na predchádzanie týmto trestným činom páchaným na deťoch ustanovil Výbor ministrov Rady Európy v roku 2015 tento deň za Európsky deň ochrany detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním.
19. november je Svetovým dňom prevencie týrania a zneužívania detí. Svetový deň prevencie týrania detí, vyhlásila Svetová ženská organizácia v Ženeve v roku 2000 a má všetkým pripomenúť, že aj deti majú svoje práva na ochranu pred rôznymi formami násilia.
20. november je Svetovým dňom detí. V tento deň si pripomíname prijatie Deklarácie práv dieťaťa a Dohovoru o právach dieťaťa. Deklaráciu práv dieťaťa prijala Organizácia spojených národov v roku 1959. Dňa 20. novembra 1989 prijalo Valné zhromaždenie OSN Dohovor o právach dieťaťa. Tento dokument postupne ratifikovalo 193 krajín, v dôsledku čoho sa stal najširšie prijatou zmluvou o ľudských právach v histórii. Dohovor o právach dieťaťa je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom presadzovania práv detí, pričom definuje občianske, politické, ekonomické, sociálne, zdravotné a kultúrne práva detí.
Práve tieto dni upozorňujú na potrebu prevencie, vzdelávania a otvorenej diskusie o právach detí, ktoré potrebujú ochranu nielen doma, ale aj v školách, v záujmových krúžkoch, či na sociálnych sieťach.
Pri tejto príležitosti sme oslovili Marianu Kováčovú, riaditeľku neziskovej organizácie Centrum Slniečko, ktorá už viac než 20 rokov poskytuje podporu ženám a deťom zažívajúcim násilie.
S akými prípadmi násilia páchaného na deťoch sa vo svojej praxi najčastejšie stretávate?
V poslednom období sú to najviac sexuálne zneužívané deti. Ale samozrejme, stretávame sa aj s prípadmi detí, ktoré boli dlhodobo bité, s deťmi, na ktorých bolo páchané psychické násilie ako napr. ponižovanie, vulgárne nadávky, zatváranie v tmavých miestnostiach. Napokon ako u fyzického násilia, tak aj u sexuálneho zneužívania je vždy prítomné aj psychické násilie, nakoľko akékoľvek násilie voči dieťaťu, mu spôsobuje aj závažnú psychickú traumu. Čím je ale dieťaťu ten, čo ubližuje bližší, tým je situácia pre neho náročnejšia a traumatizujúcejšia. Prečo? Je jednoduchšie sa zdôveriť, ak nám ublíži cudzia osoba, ale ak nám ubližuje osoba, ktorá nás má chrániť, ktorú máme radi, sme presvedčení, že je to naša vina a vtedy mlčíme. Hanbíme sa za to, obviňujeme sa, hnevá nás to a sužuje. Takto presne sa cítia aj deti, ktorým ubližujú tí najbližší. V posledných rokoch zaznamenávame zvýšený počet prípadov detí, ktoré sú sexuálne obťažované prostredníctvom sociálnych sietí.
Kto je najčastejšie páchateľom násilia na dieťati?
Okruh páchateľov je veľmi široký. Od priateľov, známych cez rodinných príslušníkov, blízke osoby až po osoby, ktoré zneužívajú závislosť dieťaťa a to nielen v rodine, ale aj v škole, v záujmových krúžkoch, v športových kluboch, a aj v cirkvi. Mýtom, ktorý panuje v spoločnosti je, že najčastejším páchateľom násilia na deťoch je cudzia osoba, ktorú dieťa nepozná. Opak je pravdou a dokazujú to aj mnohé výskumy. Najčastejšími páchateľmi sú ľudia dieťaťu známi – rodičia, súrodenci, rodinní známi, rovesníci. A ak by ste sa pýtali, kto sa uchyľuje k násiliu v rodinách voči deťom častejšie, či matky alebo otcovia, tak výskumy ukazujú, že je to približne rovnako na oboch stranách. A či sú obeťami násilia viac dievčatá alebo chlapci, tak ručička váh je viac na strane dievčat.
Je možné rozpoznať typické príznaky týchto prípadov?
Aj áno aj nie. Je dôležité, aby sme znaky týraných, sexuálne zneužívaných detí dokázali identifikovať, aby sme sa stali vnímavejší. Ale to si vyžaduje sa v tejto oblasti vzdelávať. Znaky môžeme identifikovať v oblasti fyzického a duševného zdravia. Týrané dieťa býva často chorľavé, objavujú sa u neho modriny na neobvyklých miestach, zlomeniny, vystavuje sa bez problémov ohrozujúcim situáciám, môže sa u neho prejavovať zvýšená agresivita namierená voči iným, ale aj voči sebe. Špecifické znaky je možné identifikovať v správaní, prejavoch a reakciách dieťaťa, ale napr. aj v kresbách. Dieťa niekedy nedokáže vypovedať, čo sa s ním deje, ale vie to vyjadriť kresbou. Stáva sa aj, že si nič nevšimneme a napriek tomu je dieťa týrané alebo sexuálne zneužívané. Deti sa za to, čo sa im deje hanbia, obviňujú sa, majú strach, že budú musieť oni odísť z rodiny, preto ju všemožne chránia a maskujú stopy po násilí.
Veľa sa hovorí o tom, že ľudia by mali byť viac všímaví k sebe aj k svojmu okoliu. Čo je prvým varovným signálom, kedy by sme mali spozornieť?
Určite by sme si mali všímať náhle zmeny v správaní dieťaťa. Ak sa z veselého dieťaťa náhle stane dieťa ustrašené, neverí si, obáva sa akéhokoľvek dotyku, aj pohladenia, môže sa niečo vážne diať. Nemusí ísť hneď o násilie, ale treba tomu venovať pozornosť. Ak má dieťa modriny na zvláštnych miestach, ak ho počujete spoza dverí, či stien kričať, plakať, alebo sa začína správať agresívne, začína nekontrolovane ubližovať iným treba spozornieť a nemlčať. Tieto deti, najmä kvôli ich zvláštnemu správaniu bývajú vyčleňované z kolektívu, nemajú kamarátov. Možno sa zdá, že pri týchto príznakoch nemusí ísť ešte o nič vážne. To je pravda, môže to byť iba niečo situačné, mohlo sa niečo v rodine stať. Ale ak to trvá dlho a opakuje sa to, prípadne sa stav dieťaťa zhoršuje, môže to súvisieť aj s násilím. Prejavy týraných detí sa spočiatku od väčšiny veľmi nelíšia, keď však spozornieme čím skôr, môžeme zastaviť násilie včas a možno aj zachrániť život dieťaťa.
Ako je potrebné postupovať v prípade, že máme podozrenie na páchanie násilia alebo akéhokoľvek zlého zaobchádzania s dieťaťom?
Predovšetkým je potrebné nezostať ticho. Pokiaľ sa dieťa zdôverí je dobré, ak ho sprevádzame celým procesom. V prípade ak sa nechce vrátiť domov a je vo vážnom ohrození, je dôležité okamžite kontaktovať políciu (158), orgán SPODaSK a nahlásiť to, čo dieťa povedalo. Prioritou ale je, ak je dieťa zranené, aby mu bola zabezpečená okamžite lekárska starostlivosť. Nie je vhodné sa dieťaťa pýtať na úplné detaily, najmä ak ide o podozrenie na sexuálne zneužívanie. To je potrebné nechať na políciu. Pre dieťa je dôležité, že mu niekto dôveruje a chce mu pomôcť. Nemali by sme mu ale sľúbiť, že to, čo nám povie, zostane naším spoločným tajomstvom. Tento sľub by sme museli porušiť, nakoľko ak ide o podozrenie na trestný čin, je v zmysle zákona povinnosť ho nahlásiť. Ak sa nám dieťa nezdôverilo a máme podozrenie na týranie, mali by sme informovať orgán sociálno-právnej ochrany detí, prípadne políciu a zdieľať svoje podozrenie.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí majú strach nahlásiť podozrenie na násilie, napríklad pre obavy, že by mohli situáciu ešte zhoršiť?
Každý z nás má určite obavy, ak je svedkom, keď sa ubližuje iným, najmä deťom. Rozmýšľame nad tým, čo sa stane, ak sa do situácie zaangažujeme. Hlavou nám beží: „Ochráni mňa a moju rodinu niekto? Čo ak sa celá situácia obráti voči mne?“ Vo väčšine z nás však zvíťazí. “Ale ochráni niekto bezbranné dieťa, ktoré je vystavené násiliu?“ Môžeme byť totiž pre neho poslednou šancou na zastavenie násilia.
Ohlásiť násilie na dieťati sa dá aj anonymne. Na políciu, na prokuratúru aj na príslušnom oddelení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Listom, emailom, telefonicky. Je potrebné vedieť meno a priezvisko dieťaťa, vek, jeho adresu, miesto kde sa zdržuje, meno, priezvisko a adresu jeho rodičov. Ústredie práce má zriadenú na tento účel aj bezplatnú telefonickú linku 0800 191 222. A ak máme pochybnosti môžeme sa poradiť s odborníkmi v rôznych organizáciách, ktorí sa tejto téme venujú. Nájdeme ich na www.bezmodrin.sk Okrem toho je tam veľa zaujímavých informácií a možnosti sa vzdelávať v tejto téme.
Ako sa mení psychický stav detí, ktoré sú vystavené násiliu. Aké dlhodobé následky to môže mať na ich život?
Ťažko to napísať na pár riadkov. Násilie môže mať na každé dieťa, ktoré nim prešlo iné následky. Jedno dieťa môže byť utiahnuté a celý život sa nedokáže presadiť. Obviňuje sa alebo obviňuje iných a nedokáže sa vymaniť z role obete. Alebo sa aj v dospelosti stáva opätovne obeťou násilného partnera, prípadne sa z neho stáva násilná osoba. Môže mať závažné psychické problémy, môže si ubližovať, rezať sa, môže mať samovražedné tendencie, nedokáže nadviazať plnohodnotný vzťah. Ale môže sa z tejto ťažkej situácie aj dostať a nemusí mať závažné následky. Je to najmä v prípadoch, ak dostane adekvátnu odbornú pomoc, ak opätovne zažije bezpečie, láskyplné prostredie, začne veriť ľuďom. V takom prípade sa bludný kruh násilia dokáže pretrhnúť.
Koľko nových prípadov násilia páchaného na deťoch ste zaznamenali za obdobie rokov 2023 – 2024?
Za rok 2023 sme zaznamenali 113 nových prípadov násilia na deťoch. Venujeme sa im priamo v našich zariadeniach – Centre pre deti a rodiny, v Bezpečnom ženskom dome. Pracujeme s nimi aj v teréne a ambulancii.
Ako pomáha vaša organizácia detským obetiam násilia?
Poskytujeme im pomoc, podporu, bezpečie, krízovú intervenciu, sociálne, psychologické a špeciálno-pedagogické poradenstvo. V prístupe k deťom využívame aj prvky arteterapie, muzikoterapie, canisterapie, hipoterapie, snoezelen. Snažíme sa, im poskytnúť veľa lásky a s tým súvisí aj „plné vrece“ trpezlivosti pri prekonávaní následkov traumy, ktorú násilie spôsobilo. Týrané deti reagujú totiž mnohokrát nevyspytateľne. Preferujeme čo najmenej detí pod jednou strechou, aby sme sa im mohli individuálne venovať . A oni nám to oplácajú keď sa usmievajú, vymýšľajú huncútstvá a sú šťastné. Ale cesta k tomu je často dlhá a hrboľatá. Práve preto sa snažíme robiť aj prevenciu a vytvorili sme preventívny program KOZMO a jeho dobrodružstvá, ktorý má vynikajúce referencie od pedagógov, pedagogičiek, psychológov a psychologičiek. Viac o programe na www.kozmove-dobrodruzstva.sk
Práca s deťmi a obeťami násilia je určite psychicky náročná. Čo vás osobne motivuje a kde nachádzate zmysel pokračovať v tejto práci?
To, že je náročná, to je pravda a preto veľká vďaka všetkým, ktorí ju robia s obrovskou láskou a nevzdávajú to. Mám obrovské šťastie na ľudí okolo seba, vďaka za nich. Ale aj za ich rodiny, ktoré ich podporujú, bez nich by to išlo iba ťažko. A čo motivuje mňa? Za mňa je motivácia jednoduchá a možno aj trochu „sebecká“. Ak sa mi podarí za deň vyčarovať úsmev na tvári aspoň u jedného človeka, tak aj ja som šťastnejšia. A čo iného si priať? Možno, ak by sme sa viac sústredili na to, aby sme boli spokojní a šťastní, tak by aj okolie okolo nás bolo pozitívnejšie a šťastnejšie. Šťastie je totiž nákazlivé.
Mali ste niekedy momenty, kedy ste chceli zmeniť povolanie? Ak áno, čo vás priviedlo späť?
Samozrejme, že áno. Začiatky boli naozaj náročné. Spočiatku som nebola špeciálnou pedagogičkou, ale stavebnou techničkou, „zháňačkou“ piesku, vápna, tehiel, cementu, dreva, okien – samozrejme, že všetko zadarmo, lebo sme získali rodinný dom, financie neboli a bolo ho potrebné zrekonštruovať. Postupne sme v ňom vybudovali prvé krízové centrum pre týrané deti a matky s deťmi na Slovensku. Veľa nocí som rozmýšľala, či to zvládnem. Obrovskú silu som ale dostávala z rodiny a podporovalo ma mnoho skvelých ľudí, ktorých som na tejto ceste stretla a ktorým som za to vďačná. Niekedy som si, keď už toho bolo veľa hovorila, že by bolo možno jednoduchšie predávať palacinky alebo lokše. A potom zazvonil telefón, že nás chce niekto podporiť, alebo že sa podarilo zachrániť ďalšie dieťa či ženu, obeť domáceho násilia. A myšlienky na lokše a palacinky sa rozplynuli.
Môžete sa podeliť o konkrétny prípad, kedy zachránilo zdravie a život dieťaťa práve všímavosť okolia?
Asi väčšina prípadov, ktorá sa dostane k nám do Centra Slniečko, súvisí s tým, že si niekto niečo všimol, nebál sa povedať či podať oznámenie. Alebo dieťa našlo odvahu a začalo hovoriť, najskôr v náznakoch a keď zistilo, že je prijímané, že sa niekto o neho zaujíma a je v bezpečí, tak sa zdôverilo s tým, čo sa mu deje. Tých prípadov, o ktorých by sa dalo hovoriť je za tých viac ako 30 rokov naozaj veľa. Za každým sa skrýva veľa utrpenia ale aj mnoho radosti. Najmä ak zažijete neuveriteľný „prerod“ dieťaťa, ktoré si zažilo napríklad sexuálne zneužitie a po čase ho vidíte smiať sa, dokáže vás spontánne objať, tešiť sa z maličkostí, pritom keď prišlo do Centra bolo nahnevané, nikoho sa nedokázalo dotknúť, všade okolo seba kopalo a bránilo sa ako zranené zvieratko.
Vo svojich spomienkach pôjdem trochu ďalej. Spomínam si na 9-ročné dievčatko, ktoré nám priviezli vyhladované, s rukou v sádre sociálne pracovníčky z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Upozornil na ňu farár z jednej časti predmestia Nitry. Videl ju ako sedí blízko kostola špinavá, zablatená, drží si ruku a žobre. Spýtal sa jej, čo tam robí a ona odpovedala, že ju mama poslala, aby išla žobrať jedlo a peniaze a že ak nič nedonesie, že ju zase zbije. Neváhal a okamžite zavolal na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí na Úrad práce a dievčatko bolo okamžite umiestnené do Centra Slniečko. Predtým, ale musela ísť do nemocnice, lebo ruka, ktorú si pridržiavala, bola zlomená. Zlomila jej ju mama. Odvtedy ubehlo viac ako 15 rokov. Dievčatko sa dostalo do náhradnej rodiny, vyštudovala strednú školu, úspešne zmaturovala, vydala sa a už má aj vlastné dieťa, o ktoré sa príkladne stará. Nebolo to jednoduché, keď ju k nám doviezli, s nikým dlho nechcela komunikovať, schovávala si každý deň do postele, do skrine jedlo. Bála sa, že môže prísť opäť obdobie, keď bude hladná. Nikomu nedôverovala. Čas, láskyplný prístup tímu v Centre Slniečko a skvelých pestúnov pomaly zacelil „ rany na duši a tele“.
Užitočné stránky a kontakty
- Krízová linka Centra Slniečko – 0905 511 512
- Linka detskej istoty: 116111
- Linka detskej dôvery: 0907 401 749
- Linka pomoci obetiam násilia: 0850 111 321
- Bezplatná telefonická linka pre nahlásenie zneužívania sociálneho systému a zanedbávania starostlivosti o deti: 0800 191 222
- Centrum pre obete domáceho násilia – Centrum Slniečko
- Deti – Linka Detskej Istoty (ldi.sk)
- linka@pomocobetiam.sk
- Krízová linka pomoci – IPčko.sk (krizovalinkapomoci.sk)
Pripravila: Martina Svitačová, Lenka Mareková
foto: archív MK, ilustračné
V dňoch 31. októbra až 3. novembra sa členovia Speváckeho zboru Nitria zúčastnili medzinárodného festivalu Cantate Dresden 2024. Na festivale sa predstavilo 15 speváckych zborov z Nemecka, Čiech, Švajčiarska, spevácky zbor Nitria reprezentoval Slovensko.
Piatková prehliadka Drážďan členov zboru očarila krásou architektúry a bohatou históriou a kultúrou. Večer zavŕšili koncertom v kostole Troch kráľov (Dreikönigskirche) spolu s ďalšími tromi zbormi.
Sobotný spoločný koncert sa konal v kostole Svätého Kríža (Kreuzkirche). Tento chrám s viac ako 3 000 miestami na sedenie je najväčšou a s 92 metrovou vežou aj najvyššou cirkevnou stavbou v spolkovej krajine Sasko.
Na koncerte odzneli skladby slovenských autorov M. Sch. Trnavského a J. Rosinského. Skladbou „Aká si mi krásna“ od E. Suchoňa sa nitriansky zbor dotkol sŕdc ich speváckych kolegov z Čiech.
Koncert zakončili spoločnou piesňou Cantate Dresden, ktorá potvrdila, že hudba stiera rozdiely medzi národmi a prispieva k ich zbližovaniu.
Záverečný koncert odznel v nádhernom Kostole Matky Božej (Frauenkirche), ktorý bol počas druhej svetovej vojny kompletne zbombardovaný a nanovo postavený a verejnosti sprístupnený v roku 2005 . Pre členov zboru bolo potešením spievať na tomto mieste.
„Vďaka festivalu sme mali možnosť stretnúť spevácke zbory z viacerých krajín a vypočuť si ich repertoár. Našim cieľom bolo dobre reprezentovať nielen Nitru, ale aj celé Slovensko a nadviazať priateľské vzťahy s európskymi spevokolmi,“ približujú členovia zboru.
Účasť zboru na festivale bola čiastočne hradená z Fondu na podporu umenia. Zbor podporilo aj Mesto Nitra a Nitriansky samosprávny kraj.
Tatiana Kobidová, členka SZ Nitria
foto: Buchmann touristic & consulting, Tomáš Pavelka
Sedemnásty ročník festivalu Vysoké hory Nitra sa uskutoční v sobotu 23. novembra od deviatej ráno na nitrianskom mestskom úrade. Predchádzať mu bude detský piatok pre žiakov základných škôl a nedeľný poznávací výlet.
Vysoké hory Nitra sú mimoriadne obľúbeným podujatím pre cestovateľov, zážitkárov a dobrodruhov, ktoré priťahuje každý rok stovky ľudí. Festival organizuje Nitriansky horský spolok, jeho partnerom je aj mesto Nitra. Primátor Nitry Marek Hattas prevzal nad podujatím záštitu. Festival je pre všetkých zadarmo.
Hlavný program v sobotu pozostáva z piatich blokov s filmami a prezentáciami zaujímavých hostí.
Na festival zavíta napríklad poľský horolezec a himalájista Aleksander Lwow. Na svojom konte má štyri osemtisícovky. „Dokopy vystúpil dvadsaťdvakrát na štíty prevyšujúce 6000 metrov. Porozpráva o svojom živote alpinistu a jeho najdôležitejších momentoch. Do Himalájí sa pozrieme aj s Jánom Bystrianskym a Jánom Dubeckým. Kňazmi, ktorí majú veľmi radi hory a túry. V rámci výpravy katolíckych kňazov sa s dvomi spolubratmi podujali vystúpiť na Manaslu, ôsmy najvyšší vrch sveta,“ avizuje Radovan Baláž, PR manažér festivalu.
Na festivale sa znovu predstaví Svetozár Krno, ktorý patrí k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky. V roku 1984 sa jemu a priateľom podarilo zrealizovať jedinečný 78-dňový súvislý prechod hlavného hrebeňa Karpát v dĺžke dvetisíc kilometrov. „Tento rok si 40. výročie prvého československého prechodu Karpát pripomenuli aktívne, a to zopakovaním hrebeňovky až zo Srbska, kedy absolvovali za 3 mesiace približne 2 500 kilometrov,“ hovorí Baláž. Festival tradične počíta aj s cestovateľmi z Nitry a okolia. Takým bude tento rok Jozef Fronc, ktorý navštívil mnohé horstvá po svete, ale vždy sa najradšej vracia domov do Vysokých Tatier. Návštevníci sa tiež môžu tešiť na dokumentárne cestovateľské filmy.
Viac o festivale sa dozviete TU.
Tomáš Holúbek
19. novembra, vo Svetový deň prevencie násilia páchaného na deťoch, pripravuje Centrum Slniečko,
n.o. s partnermi Národným koordinačným strediskom pre riešenie problematiky násilia páchaného
na deťoch a Centrom Locika už jedenásty ročník „ Bubnovačky“.
V utorok 19. novembra presne od 10:00 – 11:00 sa rozozvučia bubny a všetko na čom sa dá
bubnovať celým Slovenskom a Českom. Viac ako 270 000 detí a dospelých bude bubnovať, z toho
viac ako 8 800 detí a dospelých v meste Nitra.
A prečo aj tento rok bubnujeme?
Aby bolo deti lepšie počuť! Aby sme my dospelí nezabúdali, že deti treba chrániť! Aby deti, ktorým
bolo ubližované, mali dostupnú pomoc! Aby sa bitka a fyzické tresty stali na Slovensku
minulosťou! Aby sme nahlas vyjadrili jasné NIE násiliu na deťoch! Aby sme neboli ticho! Ticho
totiž deti pred násilím neochráni!
Bubny sa na Slovensku prvýkrát rozozvučali 19. novembra zo Svätoplukovho námestia z Nitry
presne pred 14-imi rokmi, pod taktovkou Igora Holku a CAMPANA BATUCADA. A tento rok sa
na Svätoplukovom námestí rozozvučia opäť, a to pod záštitou primátora Mareka Hattasa.
No aj v Nitre to nie je iba o bubnovačke. Mesto Nitra zorganizovalo výtvarnú súťaž na tému „Ako
by vyzeral svet bez násilia“. Víťazi budú vyhlásení priamo na bubnovačke. V priebehu novembra
realizovalo Centrum Slniečko, n.o. preventívne programy pre deti na základných a stredných
školách v Nitre, vzdelávanie o špecifických znakoch v kresbách traumatizovaných detí, stretnutia
odborníkov a aj počas novembra „ochránilo desiatku detí, ktorým bolo ubližované.“
Bubny sa rozozvučia z viac ako 970-ich miest a obcí na Slovensku a v Čechách. A prihlasovanie
stále nekončí. Bubnovať môže ktokoľvek a kdekoľvek.
„Každé dieťa si zaslúži lásku, bezpečie a šťastné detstvo. Násilie na deťoch je zlyhanie nás všetkých.
Musíme zmeniť spoločnosť, v ktorej žijeme a vytvoriť prostredie, kde sa deti budú cítiť chránené a
milované. Som hrdý, že v našom meste pôsobia organizácie, ktoré sa venujú deťom
traumatizovaným násilím a ktoré systematicky poukazujú na to, že stále existujú deti, pre ktoré je
násilie dennou realitou.“ Marek Hattas, primátor mesta Nitra.
„Je mi smutno, keď hľadím do očí detí, ktoré sú po tom, čo zažívali dlhodobé týranie, sexuálne
zneužívanie, umiestnené do nášho Centra. Áno, mnohé z nich po čase pookrejú, aj sa usmievajú a
dokážu sa tešiť z maličkostí, keď sa cítia v bezpečí. My dospelí neveriacky krútime hlavou nad tým,
čo všetko, aké krutosti museli znášať. Často si dávame otázku, či by sme to zvládli my?
Keď sa však pozrieme bližšie na mnohé prípady detí, na ktorých bolo páchané násilie, zisťujeme,
že sa väčšine z nich dalo zabrániť, či odhaliť ich skôr. V systéme prevencie a pomoci deťom, ktoré
zažívali či zažívajú násilie, máme biele miesta, ale je na nás dospelých, aby sme ich postupne
zmysluplne zapĺňali. Najskôr ale musíme začať deti viac počúvať a dôverovať im. Vybubnovať
všetkým deťom „šťastné detstvo“ asi nedokážeme, môžeme sa ale spojiť, otvorene hovoriť o tom,
čo im chýba, navrhovať riešenia a nebyť ticho.“ Mariana Kováčová, Centrum Slniečko, n.o.
Pridajte sa aj vy 19. novembra 2024, v čase medzi 10:00-11:00, aby bolo HLAS DETÍ LEPŠIE
POČUŤ! Všetci zapojení sú súčasťou mapy „Bubnovačka 2024“. Viac na www.bubnovacka.eu
Hlavnými organizátormi sú tri organizácie, ktoré zohrávajú významnú úlohu na poli ochrany detí
pred násilím na Slovensku a v Čechách.
Centrum Slniečko, n.o., člen Koalície pre deti Slovensko, ktoré sa takmer 25 rokov venuje konkrétnej pomoci týraným, sexuálne zneužívaným deťom, rodinám v kríze a obetiam domáceho násilia.
Viac info na www.centrumslniecko.sk, www.bezmodrin.sk, www.kozmove-dobrodruzstva.sk
Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktoré je
organizačnou súčasťou MPSVaR SR, vzniklo v roku 2014 a zohráva kľúčovú úlohu pri realizácii konkrétnych systémových riešení, zabezpečujúcich ochranu detí pred násilím.
Viac info na www.detstvobeznasilia.gov.sk
Centrum Locika, z.ú. z Prahy od roku 2015 pomáha deťom, zažívajúcim násilie v rodine. Chráni záujem dieťaťa a poskytuje mu i jeho rodičom odbornú pomoc.
Viac info na www.centrumlocika.cz, www.detstvibeznasili.cz
TS
V Synagóge prednedávnom vyhlásili víťazov desiateho ročníka súťaže Záhrada, park, detail roka 2024. Súťaž zorganizovala Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu (SZKT), ktorá sídli v Nitre.
Ide o profesijné združenie s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré propaguje krajinnú architektúru a tematicky aj vzhľad verejných priestranstiev, parkov či záhrad. Združuje 130 členov, medzi ktorými sú nielen architekti, ale aj realizátori diel a dokonca aj mestá a obce, ktoré sú často objednávateľom väčších úprav verejných parkov či iných krajinárskych celkov.
Diela, ako sú napríklad záhrady pri rodinných domoch, parky s rozlohou najmenej pol hektára, či mikropriestory alebo architektonické celky ako napríklad vegetačné strechy, môžu do súťaže prihlásiť investori, realizátori, projektanti alebo samosprávy. Prihlásiť sa môžu aj súkromníci, vždy však so súhlasom autorov diel.
„Je to súťaž, ktorou sa spoločnosť zaoberá celý rok. Vyhlasuje sa na jar, na prihlásenie diel je čas do začiatku leta a následne prihlásené diela navštívia porotcovia, ktorí vytvoria celkové poradie,“ hovorí Štefan Lančarič, podpredseda Správnej rady SZKT. Cieľom súťaže podľa neho nie je konkurenčný boj, ale „propagácia kvalitných diel a profesií, ktoré sa na nich podieľajú“.
Mesto Nitra je v súťaži partnerom, poskytuje priestory svojej Synagógy na galavečer, počas ktorého sú vyhlásení víťazi.
V budúcom roku by aj mesto Nitra mohlo prihlásiť niektoré zo svojich diel, napríklad revitalizáciu mestského parku na Sihoti. Tento rok náš park ešte súťažiť nemohol, keďže jednou z podmienok prihlásenia je, že vytvorené diela musia mať aspoň rok.
Ak vás zaujíma, ktoré diela ocenili porotcovia v tomto ročníku súťaže, dozviete sa to TU.
Tomáš Holúbek
foto: Roman Oravec
Západoslovenská vodárenská spoločnosť ponúka možnosť nechať si urobiť chemický rozbor vody z domových studní. Spoločnosť na analýzu vody využíva vlastné laboratória, ktoré vykonávajú široké spektrum analýz. Výsledky testov sú dôležité pre zistenie kvality vody.
O základný chemický rozbor vody za zvýhodnenú cenu 47 eur je možné požiadať do konca roka. Pri takomto rozbore sa zisťujú reakcia vody, elektrolytická vodivosť, amónne ióny, dusitany, dusičnany, železo, mangán.
Postup je jednoduchý: 1,5-litrovú fľašu od minerálky vypláchnete vodou zo studne a napustíte ju odtečenou vodou z rovnakej studne. Vzorku zanesiete na odberné miesto, ktorým je v prípade Nitry a okolia tunajší mestský úrad, a to v pondelky a utorky dopoludnia. Výsledky testov vám prídu mailom.
Testovanie vody zo studní odporúčajú odborníci z vodárni raz za rok. Viac informácií sa dozviete na tomto linku:
https://www.zsvs.sk/sluzby/ostatne-sluzby/laboratorne-sluzby/rozbor-studnicnej-vody
Tomáš Holúbek
Prístroje, ktoré v krízovej situácii zachraňujú životy, sú na verejne dostupných miestach. K dispozícii sú nepretržite.
V týchto dňoch montujeme po celom meste sedemnásť nových defibrilátorov. Pridajú sa k už existujúcim prístrojom, ktorými sme v minulosti zabezpečili napríklad športoviská, mestskú políciu či budovu radnice. Mesto Nitra tak celkovo bude mať až 26 svojich defibrilátorov.
Defibrilátory sú prístroje, ktoré dokážu krátkymi elektrickými výbojmi obnoviť činnosť srdca. Umiestnili sme ich na verejných miestach tak, aby k nim mal prístup ktokoľvek a kedykoľvek. Sú rovnomerne rozmiestnené vo všetkých mestských častiach Nitry.
Ich použitie je ľahké a intuitívne. Zvukovými aj vizuálnymi inštrukciami vedú používateľa k správnemu oživovaniu človeka, ktorému vypovedalo srdce. Ich použitie môže v kľúčových minútach do príchodu záchranárov rozhodnúť o prežití pri kolapse srdca.
„Predstavte si, že niekomu vo vašej blízkosti náhle zastane srdce. Každá minúta bez zásahu znamená stratu šance na prežitie. Preto je prítomnosť defibrilátorov na verejných miestach veľmi významným krokom, ktorým zodpovedne pristupujeme k zdraviu našich obyvateľov,“ povedal primátor Marek Hattas.
Cena 17 kusov automatických externých defibrilátorov (AED) vzišla zo súťaže a predstavuje čiastku 50 777,63 €. Je v nej zarátaná aj montáž, inštruktážne video a ďalšie veci, vrátane informačných tabúľ a záručného servisu.
Defibrilátory v mestách sú povinné podľa zákona od nadchádzajúceho Silvestra. Zákon hovorí, že defibrilátor musí zabezpečiť obec, ktorá má viac ako 500 obyvateľov. Ďalší prístroj je potom povinný s každými ďalšími 5000 obyvateľmi. Na Nitru tak vychádza povinnosť mať 16 kusov AED.
Zoznam lokalít, kde sa nachádzajú defibrilátory:
Nové lokality:
Staré mesto
1. MŠ Párovská, Párovská 1199/36
2. Zimný štadión, Jesenského 2641
Chrenová
3. MŠ Ľ. Okánika, Ľ. Okánika 591/6
4. Poliklinika Chrenová, Fatranská 873/12
Dolné Krškany
5. REVIS – SERVIS spol. s. r. o., Na Priehon 875/2A
Horné Krškany
6. COOP Jednota Nitra, Novozámocká 20/45
Čermáň
7. Dom Matice slovenskej, Dolnočermánska 737/91
Klokočina
8. Poliklinika Klokočina, Hviezdoslavova tr. 650/1
9. Medicentrum, Čajkovského 842/44
10. Nitrianska teplárenská spoločnosť a. s., Novomeského 511/77
Diely
11. Bytový dom, Tokajská 4983/29
Kynek
12. Kultúrny dom Kynek, Trnavská 17/8
Mlynárce
13. Kultúrny dom Mlynárce, Dubíková 143/35
Janíkovce
14. COOP Jednota Nitra, Janíkovce 504
Párovské Háje
15. Kultúrny dom Párovské Háje, Ulička 58/1
Zobor
16. Správa zariadení sociálnych služieb, Jánskeho 680/7
Dražovce
17. Kultúrny dom Dražovce, Kultúrna 132/2
Lokality, v ktorých boli defibrilátory osadené v minulosti:
18. Mestský úrad v Nitre, vrátnica
19. Mestská športová hala Klokočina
20. Letné kúpalisko
21. Mestský kúpeľ
22. Športová hala na Čermáni
23. Tenisový areál TK SPU AX, Ďumbierska
24. Mestská polícia
25. Mestská polícia – mobilný
26. Mestská polícia – mobilný
Tomáš Holúbek
foto: Roman Oravec
Chrenovský most sa od 13. do 17. novembra rozsvieti na purpurovo. Mesto Nitra tak vyjadrí podporu a spolupatričnosť so všetkými, ktorých sa predčasný pôrod priamo alebo nepriamo týka.
Svetový deň predčasne narodených detí si celý svet každoročne pripomína 17. novembra. Bol založený európskymi rodičovskými organizáciami a rodičmi predčasne narodených detí, ktorí sa rozhodli informovať o problematike predčasných pôrodov. Počas tohto dňa sa po celom svete usporadúvajú rôzne podujatia a od roku 2011 má oficiálne čestné miesto aj v našom kalendári. Oficiálnou farbou predčasne narodených detí sa stala purpurová.
Počas Svetového dňa predčasne narodených detí sa preto celý svet zafarbuje do purpurovej, farby predčasniatok. Nielen svetové dominanty ako Eiffelova veža či Big Ben, ale aj dominanty po celom Slovensku sú týchto dňoch zahalené purpurovou farbou. To pre to, aby nám pripomenuli, aký náročný boj tieto deti museli hneď na začiatku svojho príbehu zvládnuť a aby sme si v tichosti zaspomínali na tie, ktoré svoj boj prehrali.
(red)
foto: archív mesta
V nedeľu 16. novembra štartuje Európsky týždeň znižovania množstva odpadu, ktorý je najväčšou kampaňou na zvýšenie povedomia o predchádzaní vzniku odpadu v Európe. Témou tohto ročníka je potravinový odpad.
Vedeli ste, že?
- Štáty EÚ každoročne vyprodukujú viac ako 58 miliónov ton potravinového odpadu, čo zodpovedá 131 kg na obyvateľa.
- Na celosvetovej úrovni sa vyhodí jedna tretina všetkých potravín vyrobených pre ľudskú spotrebu.
- S potravinovým odpadom vyprodukovaným ročne v Európe je spojená trhová hodnota 132 miliárd eur.
- Potravinový odpad tvorí až 10 % skleníkových plynov zodpovedných za globálne otepľovanie.
Tipy na aktivity, zamerané na znižovanie odpadu z potravín a znižovanie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie
Existuje množstvo spôsobov ako môže každý z nás znížiť množstvo odpadu z potravín a prispieť tak k riešeniu problému. Nižšie uvádzame niekoľko tipov na aktivity pre rôzne cieľové skupiny, ktoré môžu byť realizované nielen počas týždňa znižovania odpadu.
Pre jednotlivcov
- Plánujme si nákupy – Píšme si zoznam a nakupujme len to, čo skutočne potrebujeme, aby sme predišli nadmerným nákupom a plytvaniu.
- Nenakupujme, keď sme hladní – Keď sme hladní, je ťažšie odolať lákavým vôňam a zbytočne kupujeme viac jedla.
- Nekupujme potraviny do zásoby, ak nebudeme schopní ich spotrebovať včas – Podeľme sa o veľké balenia so susedmi alebo priateľmi, aby sme predišli zbytočnému plytvaniu.
- Kupujme nebalené potraviny – Kúpme iba také množstvo, aké potrebujeme, a znížme odpad z obalov. Podporujme obchody, kde je možné nakupovať bez obalu.
- Skladujme potraviny správne – Ukladajme potraviny podľa dátumu spotreby, aby sme ich stihli skonzumovať včas. Dopredu v poličkách si uložme potraviny so starším dátumom spotreby a dozadu s novším.
- Sledujme dátumy spotreby a minimálnej trvanlivosti – Rozlišujme medzi potravinami, ktoré môžeme konzumovať aj po minimálnej trvanlivosti, a tými, ktoré sú mikrobiologicky rizikové (sú označené dátumom spotreby).
- Využime zvyšky potravín – Zvyšky jedál využime na prípravu nových jedál, ako sú polievky, nátierky alebo šaláty.
- Mrazme a konzervujme potraviny – Potraviny, ktoré neminieme, môžeme zmraziť alebo konzervovať na neskoršie použitie.
- Buďme solidárni – Ak máme nadbytok jedla, podeľme sa s priateľmi alebo darujme charite.
- Kompostujme potravinový odpad – Zvyšky jedla a potravín môžeme premeniť na kompost, čím získame prírodné hnojivo.
- Používajme aplikácie na sledovanie zásob – Aplikácie nám pomôžu sledovať potraviny a včas spotrebovať tie, ktorým sa blíži dátum spotreby.
- Označme „jesť najprv“ zónu v chladničke – Tento koncept z kampane Love Food Hate Waste pomáha predísť plytvaniu tým, že jasne označíme potraviny, ktoré treba spotrebovať najskôr.
Ďalšie tipy aj pre školy, samosprávy, reštaurácie a obchody nájdete aj na stránke “Neplytvajme jedlom”.
(red)
foto: Adobe Stock, Priatelia Zeme
Práca s predsudkami a menšinami – tak znel názov workshopu, ktorého sa v dňoch 7. a 8. novembra zúčastnili členovia Mestského akčného tímu (MAT). Sú medzi nimi odborníci z oblasti práce s mládežou, špeciálni a sociálni pedagógovia, školskí psychológovia, koordinátori prevencie, riaditelia základných škôl, rodičia a zamestnanci odboru školstva. Už viac ako rok sa stretávajú s cieľom zlepšiť prostredie pre našu mládež.
Workshop v priestoroch nitrianskej radnice viedla skúsená lektorka Mirka Molnár Ľachká.
„Práve my dospelí potrebujeme začať od seba a skúsiť byť nositeľmi tejto zmeny, a to napríklad tým, že prejavíme ozajstný záujem o svet, záujmy a prežívanie mladých ľudí napriek tomu, že mu nerozumieme a javí sa nám čudný,“ vysvetľuje Júlia Prablesková, koordinátorka projektu Planet Youth. V rámci workshopu sa preto účastníci naučili, ako pracovať s vlastnými predsudkami, scitlivovať sa voči rozmanitosti a vnímať rozdiel medzi pozorovaním a posudzovaním.
Týmto participatívnym prístupom má mesto Nitra, inšpirované programom islandského modelu primárnej prevencie Planet Youth, snahu prinášať a implementovať opatrenia, ktoré z dlhodobého hľadiska prispejú k znižovaniu rizikového správania mladých ľudí.
(red)
foto: Adobe Stock, Júlia Prablesková